ZDRUŽENIE MIEST A OBCÍ SLOVENSKA
Bezručova 9, 811 09 Bratislava

Mediálny sumár

„MIMORIADNY SNEM“

Tlačová správa - ZMOS pred mimoriadnym snemom

Bratislava – 20. októbra 2011 – Združenie miest a obcí Slovenska považuje dnešnú situáciu v oblasti nového nastavenia systému a rozsahu financovania a kompetencií miest a obcí za neúnosnú. Preto členské mestá a obce iniciovali mimoriadny snem, na ktorom sa budú zástupcovia samospráv venovať len týmto akútnym problémom.

V samospráve sme svedkami napätia, ktoré podľa ZMOS súvisí s útokmi na základné princípy fungovania miestnej územnej samosprávy. S plnením originálnych aj prenesených kompetencií súvisia aj jasné pravidlá financovania. Pociťujem neistotu z možného ochromenia základných samosprávnych funkcií. Nepovažujeme za správne aby sme plnili tisíce štátnych úloh a pritom nám zo strany ministerstiev neprichádzali ani financie na ich plnenie a ani elementárne uznanie za obrovskú zodpovednosť, ktorú sme prevzali na svoje plecia.

Združenie miest a obcí Slovenska od pondelkového mimoriadneho snemu očakáva jasný signál pre stabilizáciu pomerov vo vnútri samospráv so súčasným hľadaním východísk na konsolidáciu verejných zdrojov aj cez rozpočty miest a obcí. Musíme však poznať situáciu, hlavne možné dopady na občanov.

Dlhodobo poukazujeme na zložitú situáciu a naše negatívne prognózy sa postupne napĺňajú. Máme vážne obavy z toho, že snahy o stabilizáciu verejných financií sa budú riešiť tak, že štát si naďalej ponechá výšku svojej spotreby ale na druhej strane bude škrtiť samosprávy a z občanov miest a obcí  bude robiť svojich sponzorov.

Delegáti pondelkového snemu budú diskutovať o financiách z pohľadu schopnosti zabezpečovať sociálne služby, chod škôl a školských zariadení a z pohľadu ďalších negatívnych dopadov prípadného zavedenia mixu daní. Žiadame zodpovedné partnerstvo so štátom, lebo nám obom musí ísť v prvom rade o ľudí a nie o politické body. V opačnom prípade nás dobehnú  nesprávne rozhodnutia. Takýto hazard si nemôžme dovoliť.

Združenie miest a obcí Slovenska chápe potrebu pre prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Za kľúčové pritom považujem seriózne partnerstvo so štátnou správou a zosúladenie princípov samosprávy.

Verejné financie nesmú byť predmetom pokusov ani experimentov. Prístup k ním musí vyjadrovať zodpovednosť a disponovanie s nimi  by malo byť hodnotené z hľadiska reálnych dopadov na spoločnosť.

Pre stabilitu miestnej územnej samosprávy sú potrebné tri princípy:

- žiadne kompetencie bez peňazí,

- úlohy iba po vzájomnej dohode so štátom,

- rovnaký meter pre každého, teda pre štát i samosprávy.

Iba takto vytvoríme finančný model kedy sa bude zodpovednosť za narábanie s verejnými zdrojmi hodnotiť rovnako prísne na úrovni štátnej správy ako aj v prostredí samosprávy.

Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že v prípade, ak budú stanovené len finančné limity pre samosprávy bez toho, aby bolo možné ovplyvniť rozsah vykonávaných pôsobností môže, ísť o silný centralizačný prvok namierený proti základným princípom fungovania miestnej územnej samosprávy.

Tlačová správa – Pondelkový mimoriadny snem naživo

Bratislava – 22. októbra 2011 – Združenie miest a obcí Slovenska v pondelok organizuje mimoriadny snem. Jeho priebeh bude vysielaný naživo.

Združenie miest a obcí Slovenska sprístupní priebeh snemu na svojej web stránke www.zmos.sk Vytvoríme tak širšiu informačnú platformu, prostredníctvom ktorej bude priebeh rokovania operatívne prístupný verejnosti. V ostatných týždňoch sa na nás obrátili viaceré regionálne združenia, ktoré majú záujem využiť živý internetový prenos, pričom ho primátori, starostovia a ďalší predstavitelia samospráv budú spoločne sledovať na spoločných stretnutiach v zasadacích miestnostiach mestských a obecných úradov. Záujem o jeho sledovanie prejavili hlavne tí, ktorí neboli nominovaní ako delegáti, prípadne sa mimoriadneho snemu nezúčastnia ani ako pozorovatelia.

Združenie miest a obcí Slovenska očakáva vysoký záujem o sledovanie živého vysielania. Prenos bude technicky spustený 15 minút pre začiatkom mimoriadneho snemu, teda o 9. 45 hod. na oficiálnej stránke združenia.

Mimoriadny snem sa uskutoční v pondelok 24. októbra 2011 v priestoroch Technopolu v Petržalke v Bratislave.

ZMOS: Systém financovania a kompetencií miest a obcí je neúnosný

(20. októbra 2011) Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré zastupuje vyše 96 percent obcí, považuje dnešnú situáciu v oblasti nového nastavenia systému a rozsahu financovania a kompetencií miest a obcí za neúnosnú. Preto členské obce a mestá iniciovali mimoriadny snem, na ktorom sa budú zástupcovia samospráv venovať len týmto problémom. “V samospráve sme svedkami napätia, ktoré podľa ZMOS súvisí s útokmi na základné princípy fungovania miestnej územnej samosprávy. S plnením originálnych aj prenesených kompetencií súvisia aj jasné pravidlá financovania,” vyhlásil na dnešnej tlačovej besede predseda ZMOS Jozef Dvonč. Ten pociťuje neistotu z možného ochromenia základných samosprávnych funkcií. “Nepovažujeme za správne, aby sme plnili tisíce štátnych úloh a pritom nám zo strany ministerstiev neprichádzali ani financie na ich plnenie a ani elementárne uznanie za obrovskú zodpovednosť, ktorú sme prevzali na svoje plecia,” dodal.
ZMOS od pondelkového mimoriadneho snemu očakáva jasný signál pre stabilizáciu pomerov vo vnútri samospráv so súčasným hľadaním východísk na konsolidáciu verejných zdrojov aj cez rozpočty miest a obcí.

“Dlhodobo poukazujeme na zložitú situáciu a naše negatívne prognózy sa postupne napĺňajú. Máme vážne obavy z toho, že snahy o stabilizáciu verejných financií sa budú riešiť tak, že štát si naďalej ponechá výšku svojej spotreby, ale na druhej strane bude šetriť na samosprávach,” upozornil Dvonč.

Predstavitelia združenia dnes zopakovali svoje zásadné 'nie' tzv. daňovému mixu, novému systému financovania samospráv. “Samosprávy výrazne šetrili od roku 2009 a bolo to rádovo výraznejšie šetrenie ako na strane štátu,” myslí si podpredseda ZMOS Michal Sýkora. Združenie miest o daňovom mixe rokuje s parlamentnými stranami, chce na ne apelovať s tým, aby pri zostavovaní rozpočtu na rok 2012 neriskovali ďalšiu nestabilitu a nepodporili taký rozpočet, ktorý uvedie do života mix daní pre financovanie samosprávy. Pre pracovnú vyťaženosť sa so šéfmi ZMOS-u zatiaľ nestretol predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, Dvončovi sa nepodarilo spojiť ani s podpredseda KDH Pavlom Hrušovským.
S názormi predstaviteľov samospráv však nesúhlasí minister financií Ivan Mikloš. Ten oponuje, že nové parametre sú nastavené tak, že v roku 2012 dostanú samosprávy o tri percentá eur viac ako v tomto roku. "Základný bod návrhu je v tom, že kým v súčasnosti dostávajú samosprávy 93,8 percenta dane z príjmu fyzických osôb, od budúceho roku budú dostávať 12,97 percenta výnosu všetkých daní, tzv. mix daní. Mení sa spôsob výpočtu daňových príjmov, celkom jednoznačne sa však nič nemení na podstate systému fiškálnej decentralizácie," argumentoval minister financií v otvorenom liste, ktorý predstaviteľom samospráv poslal.

Zdroj: SITA

ZMOS sa pripravuje na mimoriadny snem

(20. októbra 2011) Združenie miest a obcí Slovenska považuje dnešnú situáciu v oblasti nového nastavenia systému a rozsahu financovania a kompetencií miest a obcí za neúnosnú. Preto členské obce a mestá iniciovali mimoriadny snem na ktorom sa budú zástupcovia samospráv venovať len týmto problémom. Potvrdil to predseda združenia Jozef Dvonč, ktorý pociťuje neistotu z možného ochromenia základných samosprávnych funkcií.

Dvonč: Máme vážne obavy z toho, že snahy o stabilizáciu verejných financií sa budú riešiť tak, že štát si naďalej ponechá výšku svojej spotreby a na druhej strane sa bude snažiť ušetriť pravdepodobne teda aj na samosprávach a z našich občanov samozrejme miest a obcí si urobí svojich sponzorov.

Moderátor: ZMOS od pondelkového mimoriadneho snemu očakáva jasný signál pre stabilizáciu pomerov vo vnútri samospráv.

Dvonč: So súčasným hľadaním východísk na konsolidáciu verejných zdrojov aj cez rozpočty miest a obcí. Pre nás je ale rozhodujúce, aby sme poznali kompletnú situáciu a hlavné možné dopady na našich občanov.

Moderátor: S názormi predstaviteľov samospráv však nesúhlasí minister financií Ivan Mikloš. Ten oponuje, že nové parametre sú nastavené tak, že v roku 2012 dostanú samosprávy o 3 % eur viac ako v tomto roku.

Médium: Rádio Lumen/Infolumen

Starostovia pre mix obiehajú šéfov strán

(21. októbra 2011) Malé doladenie systému alebo ochromenie obcí a miest. Odlišné pohľady ministerstva financií a Združenie miest a obcí na zmenu financovania samospráv primali ZMOS k mimoriadnej aktivite.

Zmenu, ktorá má pripraviť samosprávy o 248 miliónov eur, poslanci v utorok napriek pádu vlády posunuli do druhého čítania. Združenie preto na pondelok zvolalo historicky prvý mimoriadny snem a jeho šéfovia včera obchádzali predsedov parlamentných strán.
„Máme vážne obavy, že štát sa z našich občanov snaží urobiť svojich sponzorov,“ povedal šéf združenia a primátor Nitry Jozef Dvonč (Smer). „Hlavným dôvodom je zobrať samospráve peniaze. Výkon povinností sa tak stáva nevykonateľným,“ tvrdí aj podpredseda Jozef Turčány.
Minister financií Ivan Mikloš z SDKÚ oponuje, že v ťažkých časoch musia šetriť všetky zložky verejnej sféry. Aj za cenu, že „starostovia, primátori a župani nedokážu v plnej miere naplniť sľuby, ktoré dali voličom“. Ak zákon prejde, peniaze pre samosprávy by už nemali plynúť najmä z výnosnej dane z príjmu fyzických osôb, ale z mixu všetkých daní. Dostali by z nich trinásť percent.

Aj po zmene by podľa Mikloša dostali na budúci rok o tri percentá viac ako dnes. ZMOS výpočtom neverí.

Médium: SME

Obce sú proti navrhovanej zmene svojho financovania

(21. októbra 2011) Združenie miest a obcí Slovenska prostredníctvom regionálnych združení informuje o svojom „zásadnom nesúhlase s fiškálnym experimentom na úkor občanov“.
V otvorenom liste adresovanom verejnosti pripomína množstvo kompetencií, ktoré na mestá a obce popresúval štát. Tvrdí, že ak terajší systém naviazaný na daň z príjmu fyzických osôb padne, samosprávy budú nútené zvyšovať miestne dane, lebo ich financovanie neutiahnu.
„Považujeme za neseriózne, aby štát riešil svoje problémy tak, že ich presunie na občanov. Odmietame postup vlády šetriť spôsobom, že samosprávam vezme to, na čo majú nárok z daní, ktoré ich obyvatelia zaplatili,“ uvádza text pod hlavičkou Jozefa Dvonča, predsedu Združenia miest a obcí Slovenska.  Na otázku nášho týždenníka, ako vláda konzultovala pripravované kroky so ZMOS-om Michal Kaliňák, hovorca Združenia uviedol:
„Jeden deň, na zasadnutí Rady v Trenčíne sme hovorili s ministrom Miklošom, na druhý to už bolo v parlamentných výboroch. Bez diskusie a dopadovej analýzy.“
Obavy sú na mieste Minulý týždeň rokovali o pripravovaných zmenách starostovia obcí okresu Brezno.

Terézia Tisovčíková, starostka obce Michalová: „ Obce, ktoré nemali iné príjmy ako podielové dane, nebudú mať prakticky z čoho žiť. Vláda sa spolieha, že prinúti samosprávy zvýšiť miestne dane a poplatky. Pri zostave obyvateľstva, akú máme, pri vysokej nezamestnanosti a sociálnej sfére, aká tu je, by sme tak dosiahli len jediné – nárast nedoplatkov od občanov.

Priepasť medzi pohľadávkami a platobnou neschopnosťou ľudí by sa len prehlbovala. Zákonné možnosti vymáhania nedoplatkov síce sú, no po čom pôjde exekútor? Obávam sa napríklad, z čoho budú obce splácať úvery, ktoré si zobrali, aby mohli zložiť povinných päť percent spoluúčasti na investíciách financovaných z eurofondov." Starostom ide o ľudí Roman Švantner, starosta obce Mýto pod Ďumbierom uviedol: „Vec nie je uzavretá, preto je dnes ťažké sa vyjadrovať, o akú sumu z mixu daní pôjde. Obce v prvom rade potrebujú, aby bola do určitej výšky garantovaná. Zvýšenie dane z nehnuteľností o 20
percent by bolo neúnosné najmä pre starších občanov s nízkymi dôchodkami. Už to je absurdné, aby na jednej strane dostávali potravinovú pomoc ako ľudia, čo v živote nepracovali, a na druhej ešte aj z toho mála si museli šetriť na vyššie dane a poplatky." Ján Tešlár starosta obce Závadka nad Hronom povedal: „Šili to fakticky bez nás.
Postavia nás nakoniec do pozície tých, čo ťahajú od svojich ľudí peniaze. Doterajší systém financovania samospráv umožňoval obciam a mestám púšťať sa do veľkých projektov. To už bude zrejme problém. Nikto nepôjde do neistoty .

ZMOS dôrazne upozorňuje, že zmeny vo financovaní samospráv môžu vážne ohroziť nielen princípy samospráv, ale paralyzovať aj ich základné funkcie. Trvá na tom, aby model financovania samospráv z roku 2004 zostal zachovaný.

Médium: Breznianske Echo

Redaktor: Alžbeta Kyselová

Poslanci súhlasili so zmenami miestnych daní

(21. októbra 2011) Miestne dane sa budú meniť, aj keď sa zatiaľ parlament nedohodol na novom systéme financovania samospráv. Vo štvrtok poslanci odsúhlasili novelu, podľa ktorej by sa mal zmierniť rozdiel medzi zdaňovaním občanov a podnikateľov s tým, aby sa odstránilo súčasné nerovnomerné zdaňovanie nehnuteľností. Rozptyl medzi poplatkami pre firmy a poplatkami pre obyvateľov by sa mal postupne zúžiť na desaťnásobok.

Žarnovický primátor Kamil Danko v tejto súvislosti upozorňuje na úskalia. "Zmenšil by sa rozdiel medzi obyčajnými občanmi a podnikateľskými subjektmi. Pokiaľ sa zmení tento pomer, znamenalo by to znížiť dane pre podnikateľov alebo zvýšiť dane pre občanov, aby sme to nepocítili na rozpočte," povedal.
Napriek tomu sa však primátori a starostovia zatiaľ touto novelou príliš nezaoberajú, dôležitejšia je pre nich predovšetkým zmena systému financovania z dielne ministra financií Ivana Mikloša, ktorá má nahradiť doterajší príjem z podielových daní za daňový mix. Týmto problémom sa bude zaoberať mimoriadny snem ZMOS v pondelok.
"Novela o daniach a poplatkoch nie je teraz pre nás taká principiálna otázka ako daňový mix. Boli by sme najradšej, keby zákon zostal v pôvodnej podobe, lebo na základe neho sa dá fungovať. Mali sme viacero výhrad, nie všetky však boli akceptované. Prioritou je pre nás neschválenie daňového mixu a schválenie štátneho rozpočtu, aby mohli zabezpečiť fungovanie obcí a miest," uviedol predseda ZMOS Jozef Dvonč.
O daňovom mixe bude parlament definitívne rozhodovať až na ďalšej schôdzi, ktorá sa začína koncom novembra. "Dovtedy je priestor na rokovania," uviedol hovorca rezortu financií Martin Jaroš.

Médium: Pravda

Plánovaný deficit sa v roku 2012 nedodrží

(21. októbra 2011) Ak aj v parlamente prejde v nejakej podobe návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, je pravdepodobné, že už nebude počítať s deficitom verejných financií na úrovni 3,8 percenta HDP.

Pripustil to nakoniec aj minister financií Ivan Mikloš. „Dnes tvrdiť, že budeme vedieť za každých okolností dodržať 3,8-percentný deficit, by bolo asi nie celkom reálne,“ povedal Mikloš pre TA3. Čaká sa nižší rast Dôvodov, prečo môže byť schodok vyšší ako plán, je hneď niekoľko. Ministerstvo financií začiatkom novembra zverejní novú prognózu rastu našej ekonomiky v budúcom roku. Inštitút finančnej politiky naznačil, že v nej bude počítať s rastom ekonomiky blízko dvoch percent, čo môže byť aj pod dvoma percentami. Nižší rast pripustil aj Mikloš. Návrh rozpočtu, ktorý je v parlamente, pritom hovorí o raste ekonomiky o 3,4 percenta.

Ak by ekonomika rástla napríklad o 1,8 percenta, podľa odhadov Slovenskej sporiteľne by to znamenalo výpadok možno až 400 miliónov eur. Ministerstvo financií naznačilo, že sa nechystá pripraviť už žiadne dodatočné opatrenia na udržanie plánovaného deficitu. V marci budú totiž voľby. Priebežný stav je zatiaľ taký, že prešla banková daň, čo sa plánovalo. Štát tým získa 83 miliónov eur. Neprešla však daňová a odvodová reforma.
V budúcom roku to síce znamená úsporu 60 miliónov eur, ale v ďalších rokoch budú peniaze chýbať. Neprešli už zmeny v stavebnom sporení a rozpočtu tak bude v roku 2013 chýbať asi 30 miliónov eur. Ak by prešiel menej ambiciózny rozpočet alebo neprešiel vôbec a mali by sme rozpočtové provizórium, nemuselo by sa to páčiť ratingovým agentúram.
Rovnako ani investorom, ktorí kupujú slovenské dlhopisy, čo by ich mohlo predražiť.

Daňový mix

Otázne je tiež to, aký bude nakoniec model financovania samospráv. Šéf Združenia miest a obcí Slovenska tvrdí, že majú prísľub od Ivana Mikloša, ktorý sa má pokúsiť presvedčiť bývalých koaličných partnerov, aby daňový mix stiahli z rokovania.
Výdavky pre mestá a obce by však stúpli o menej ako o 18 percent, čo by im zabezpečil terajší vzorec financovania. „Rokujeme s úmyslom sa dohodnúť, ale zatiaľ žiadna dohoda im nebola sľúbená,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
„Momentálne o tom nešpekulujme. Možno sa niečo zmení v mixe, možno sa to stiahne z rokovania,“ povedal šéf strany Most­Híd Béla Bugár.

V hre je tak viac ako 200 miliónov eur, ktoré môžu chýbať rozpočtu. Podstatné však bude, či Slovensko dokáže stlačiť deficit pod tri percentá v roku 2013, na čo sa zaviazalo.

Médium: SME

Redaktor: Marianna Onuferová

ZMOS: Chápe potrebu prijať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

(22. októbra 2011) Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré zastupuje vyše 96 percent obcí, chápe potrebu pre prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Za kľúčové pritom považuje seriózne partnerstvo so štátnou správou a zosúladenie princípov samosprávy. Konštatoval to predseda ZMOS Jozef Dvonč. Verejné financie podľa jeho slov nesmú byť predmetom pokusov a experimentov. "Združenie miest a obcí Slovenska je presvedčené, že v prípade, ak budú stanovené limity pre samosprávy bez toho, aby bolo možné ovplyvniť rozsah vykonávaných pôsobností, môže ísť o silný centralizačný prvok namierený proti základným princípom fungovania miestnej samosprávy," hovorí Dvonč.
O tom, že dôležité sú nielen limity pre zadlžovanie miest a obcí, ale aj stanovenie mechanizmu na zastavenie presunu pôsobností, zvyšovanie rozsahu a počtu kompetencií bez finančného krytia, je presvedčený aj podpredseda ZMOS Vladimír Bajan. Ten tvrdí, že je potrebné jasne zadefinovať, za akých podmienok sa presunie kompetencia na samosprávu a ako ju finančne štát zabezpečí. "Keď sa to nedodrží, teda ak to bude tak ako doteraz, potom celý zákon z pohľadu samospráv nemá význam. Zodpovednosť musí byť aj na predkladateľoch zákonov, aby si premysleli dôsledky svojich úprav, nie tak - ako sme toho svedkom, že si všetci robia zo samosprávy 'trhací kalendár'," uvádza vo vyjadrení k návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti podpredseda ZMOS.
Experti všetkých parlamentných strán 4. októbra predstavili prvý návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa má stanoviť dlhová brzda na úrovni 60 % s postupným znižovaním jej úrovne od roku 2018 o jeden percentuálny bod ročne až po hranicu 50 % hrubého domáceho produktu. Návrh predložili na mesačnú verejnú diskusiu. Aj keď zástupcovia parlamentných strán ešte pripúšťajú v návrhu zmeny, v zásade deklarujú pripravenosť ho v parlamente podporiť. Ak by sa tak stalo, účinný by mal byť od marca 2012. Návrh okrem iného počíta so zavedením rozpočtovej zodpovednosti samospráv. Napriek tomu, že väčšina parlamentných strán by najmä rozpočtovú zodpovednosť samospráv rada videla v ústavnom návrhu, zhodujú sa na tom, že je nevyhnutné o konkrétnom modeli s predstaviteľmi municipalít rokovať.

Zdroj: SITA

ZMOS sa stavia proti zmene financovania miest a obcí

(23. októbra 2011) Zajtrajší mimoriadny snem Združenia miest a obcí Slovenska pravdepodobne potvrdí odmietavé stanovisko samosprávy k zmene jej financovania. Starostovia a primátori chcú zachovať podiel z dane z fyzických osôb. Ministerstvo financií nateraz trvá na takzvanom mixe daní, ktorý parlament už posunul do druhého čítania, diskusiu so samosprávou však neodmieta. Informuje Erik Potocký.

Redaktor: Podľa Združenia miest a obcí príde samospráva zmenou výpočtu z podielu z daní o dvesto miliónov eur. Združenie je pripravené na kompromis a ochotné ustúpiť o polovicu tejto sumy. Rovnaký krok však žiada aj od ministerstva financií. Predseda Združenia miest a obcí Jozef Dvonč.

Jozef Dvonč, predseda ZMOS: Prakticky, ani jeden z primátorov a starostov sa nepostavil za tak závažnú zmenu financovania miest a obcí. Vieme to dokumentovať alebo vieme argumentovať viacerými vecami. Jedným z nich je teda rapídny výpadok príjmov. Iné stanovisko dnes nemôžme ani zaujať, pretože to je výsledok našich orgánov a ja si myslím, že takéto stanovisko potvrdí aj snemovňa.

Redaktor: Podľa ministerstva financií síce samospráva dostane pri mixe daní menej ako pri podiely z dane fyzických osôb, zároveň však chce minister Ivan Mikloš garantovať samospráve trojpercentný nárast oproti tomuto roku. Takto predstavil minister svoj návrh po rokovaní vlády 21. septembra.

Ivan Mikloš, minister financií SR: Len na ilustráciu, prečo je to lepšie. Mix daní je podľa nás aj spravodlivejší aj stabilnejší. Je to dané tým, že doteraz mali príjmy z centrálnych daní len z dane z príjmov fyzických osôb a tá daň je najlabilnejšia. Tam sú najväčšie výkyvy. Kým v rokoch 2005 až 2008 tá daň rástla výrazne rýchlejšie ako výnos iných daní, v čase krízy v rokoch 2009, 2010 bol obrovský prepad tejto dane.

Redaktor: Mix daní je podľa Ivana Mikloša predvídateľnejší aj pri dlhodobejšom plánovaní rozvoja miest a obcí. Podľa neho by sa na celkovom šetrení výdavkov v štáte mala podieľať aj samospráva. Michal Sýkora, prvý podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska sa šetreniu nebráni. No samospráva podľa neho šetrí už od začiatku krízy.

Michal Sýkora, prvý podpredseda ZMOS:  My sme na ten oltár vlasti obetovali odpočítateľnú položku, ktorú dva roky získavali všetci, ktorí boli zamestnaní a poberali mzdu a mali odpočítateľnú položku. A tým pádom, my sme mali nižšie výnosy z daní z príjmov. Áno, chceme sa podieľať na zmierení dopadov krízy ale po B, zásadne nesúhlasíme so zmenou systému financovania samosprávy.

Redaktor: Zástupcovia samosprávy rokovali tento týždeň aj so štátnym tajomníkom rezortu financií Vladimír Tvaroškom. "Kompromis je stále možný," dodáva hovorca ministerstva Martin Jaroš.

Martin Jaroš, hovorca MF SR: Parlament vynesie finálny verdikt v priebehu novembra. Dovtedy je stále priestor na diskusie a hľadanie kompromisov.

Médium: Slovenský rozhlas/Rádiožurnál

Redaktor: Erik Potocký

Poškodí obciam daňový mix?

(23. októbra 2011) Na pretras sa v uplynulých dňoch dostala téma financovania obcí. Podľa štátu nešetria dosť a tak im uberie z daní. Samosprávy s daňovým mixom nesúhlasia a navrhujú kompromisy. Zatiaľ neúspešne.

Redaktor: Daňový mix postavil do pozoru všetkých starostov. Ak návrh prejde, obecné pokladnice budú ľahšie o desiatky miliónov €. Koľko im štát ukrojí, o toľko si sám prilepší. Obce sú pripravené vzdať sa svojich príjmov, ale len sčasti.

Jozef Dvonč, predseda Združenia miest a obcí: Naša hranica je asi na úrovni 1,3 miliardy €, čiže je to niekde na polovicu toho, čo by sme sa mohli so štátom rozdeliť pri financovaní. Redaktor: Vláda ale rozhodla, obce majú šetriť ešte viac a zlepší sa aj ich finančná stabilita. Tou vlani otriasli miliónové výpadky podielových daní. Prípadnú druhú vlnu krízy by tak nemuseli ustáť.

Anton Marcinčin, poslanec NR SR: Ak budúci rok by sme rátali s nejakým vysokým rastom, tak možno áno, sa môže sporiť. Lenže budúci rok, dneska už rátame možno nie s rastom 4,4, ani 3,4, ale možno 1,4.

Redaktor: Samosprávy vidia dôvod v poklesu niekde inde.

Michal Sýkora, podpredseda Združenia miest a obcí: My sme mali problémy preto, lebo sme súhlasili s odpočítateľnou položkou.

Redaktor: Ak novela prejde, príjmy samospráv v budúcom roku podrastú o 3% namiesto plánovaných 18%.

Ivan Mikloš, minister financií: Štátna správa ide do mínusu, do výrazného mínusu, tak nemôže ísť samospráva do plusu takmer 20%.
Redaktor: Opozičný SMER v tom má jasno už teraz. Zmenu financovania obcí nepodporí.
Peter Kažimír, podpredseda strany SMER-SD: Zastávame sa samospráv v tej veci, akým spôsobom ten zákon bol pripravený.  
Médium: TA3/Hlavné správy
Redaktor: Anna Tkáčová

Ohrozené obce i štátny rozpočet

(23. októbra 2011) Rozpočet a ďalšie zákony budú tvrdou skúškou toho, či dosluhujúca koalícia má alebo nemá 78 hlasov. Ani to ale nemusí znamenať hladké schválenie rozpočtu. Presne tak, čaká sa totiž na novú prognózu hospodárskeho rastu a aj v kuloároch ministerstva financií sa nehovorí o čísle nad 2%, čo znamená, že by našej pokladničke chýbalo takmer pol miliardy.
Redaktor: Ďalším problémom by mohol byť ak v parlamente v novembri poslanci hodia do koša zmenu o zákone financovania obcí.
Ivan Mikloš: Ide iba o malé doladenie systému, ktoré nemení nič podstatné na rozdelení kompetencií.

Ľubomír Petrák, Smer-SD: Keby som vás chcel osadiť do Československo má talent, tak musím povedať, že aj v tejto súťaži takýto manipulátori končia už po 10 sekundách.

Jana Vaľová, Smer-SD: Ja si myslím, že viac vás zaujíma Facebook ako občania a mestá Slovenska a mix daní.

Predsedajúci schôdzi: Pani poslankyňa poprosím vás keby ste.

Jana Vaľová, Smer-SD: Viete čo je to neúcta voči občanom a parlamentu, pán predseda Hort. Ja som kľudná.

Redaktor: Bez ohľadu na politické prestrelky, jedno je isté, pri neschválení zákona by v  rozpočte vznikla diera 250 mil. eur.

Ivan Mikloš: Bol by to zásadný problém keby neprešiel mix daní, tak by sme mali rozpočtové provizórium.
Anton Marcinčin, KDH: Potom obávam sa, že to bude ťažká rana pre slovenskú ekonomiku.

Redaktor: Koncom týždňa poniektorí politici pripúšťajú, že možno sa so ZMOS-om bude treba dohodnúť.

Jozef Dvonč, ZMOS: Stále deklarujeme, že ZMOS je pripravený určitou mierou sa podieľať na konsolidácii verejných financií, po dohode samozrejme so štátom, preto je zvolaný aj mimoriadny snem na pondelok.

Béla Bugár: Ja si myslím, že oveľa lepšia je dohoda. Ako vynútiť niečo čo potom nemusí fungovať a vyvolá nevôľu.

Redaktor: Ohrozené sú aj ďalšie zákony, k štátnemu rozpočtu, garancie Sulíka, že za budú hlasovať aj obyčajní ľudia, totiž neplatia. Matovičovi nestačí sľub o zrušení gastro lístkov. Žiada zmrazenie platov ústavných činiteľov.

Igor Matovič: Prečo napriek tomu, že sa nesplnili naše požiadavky podpisovalo niečo aj za nás.

Richard Sulík: Nevidím dôvod zrazu chytať paniku. Ide o to aby ten rozpočet prešiel a budeme hľadať také riešenia aby rozpočet prešiel.

Pavol Hrušovský: Je na pánovi predsedovi Sulíkovi aby on si usporiadal vzťahy s poslancami.

Béla Bugár: Ak nemá 27 poslancov, potom neplatí nič. A to si nemyslím, že kľudne môžeme mávnuť rukou.

Médium: TV JOJ/Noviny

Redaktor: Lucia Stráňavová

Na budúci rok zvyšovanie miestnych poplatkov

(21. októbra 2011) Na budúci rok sa obyvatelia slovenských miest a obcí musia pripraviť zrejme aj na zvyšovanie miestnych poplatkov. Vláda totiž po dani z pozemkov znížila samosprávam aj pomer financií, ktoré môžu vyberať od bežných ľudí a od podnikateľov. Mestá a obce nevylučujú, že dane môžu vzrásť až štvornásobne.

Redaktor: Pri pozemkoch mohli samosprávy vyberať od podnikateľov až dvadsaťnásobok toho čo od bežných ľudí. Teda ak ste vy za záhradu zaplatili jedno euro za meter štvorcový, od podnikateľa mohli mestá žiadať až 20 eur. Mnohé firmy, no najmä poľnohospodárske družstvá už avizovali, že takéto rozdiely nemusia ustáť.
Roman Uhliarik, podnikateľ (nakrútené 27.1.2011): Je to teda dobrá nádielka. Neviem ako to ešte budeme riešiť.
Redaktor: Aj preto vláda schválila, že od januára budúceho roka môžu samosprávy od podnikateľov vyberať namiesto dvadsaťnásobku len päťnásobok. Hoci si rezort financií sľuboval od novely zákona výhodnejšie podmienky pre podnikateľov, mestá tvrdia, že to prinesie len ďalšiu záťaž pre bežných ľudí.
Ľubomír Parízek (nezávislý), primátor Senice: Budeme sa musieť pripraviť na to, že občan alebo aj iné podnikateľské subjekty za pozemky budú platiť možno až troj až štvornásobne viac.
Redaktor: Znižovaním daní pre podnikateľský sektor by totiž samosprávy prišli o jeden zo svojich najvýznamnejších príjmov. Podobne je to aj pri dani zo stavby. Kým doteraz platilo, že ak vy ste platili jedno euro, mestá od firiem mohli vyberať až 40. Po novom by to mal byť len desaťnásobok.
Stanovisko ministerstva financií: Samosprávy môžu dosiahnuť navrhovaný desaťnásobok najnižšej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov postupne v priebehu x rokov.
Redaktor: Čo znamená, že ak samosprávy dane na budúci rok meniť nebudú, zostáva všetko po starom. Ak sa však poplatky rozhodujú zvýšiť musia postupovať podľa nového zákona. Mestá to však považujú za zásah do svojich originálnych kompetencií.
Jozef Turčány, podpredseda ZMOS:  My sme za to, aby naozaj sa samospráve začalo viacej veriť.
Redaktor: Samosprávy majú možnosť miestne dane pre bežných ľudí zachovať. Podnikateľom by ich však museli rapídne znížiť a to si mnohé mestá a obce pri súčasnej finančnej situácii nemôžu dovoliť.
Médium: TA3/Popoludňajší žurnál
Redaktor: Katarína Nagyová

Zmena rozpočtu KSK

(21. októbra 2011) Rozpočet Košického samosprávneho kraja sa opäť menil. Poslanci navýšili bežné príjmy aj výdavky vyššieho územného celku o viac ako milión eur. Krajskú pokladňu naplnili granty a príspevky z eurofondov. Úrad však napríklad skresal aj svoje bežné výdavky, a to o viac ako 300 000 eur. Viac informácií má Tonka Dešková.

Redaktor: Košický samosprávny kraj vyzbieral na daniach o takmer 1,5 milióna menej. Pred finančným kolapsom ho zachránili granty a úspešné projekty financované z európskych peňazí. Časť financií na ukončenie rozpracovaných investícií uvoľnil kraj z rezervného fondu. Podľa košického župana Zdenka Trebuľu sú však takéto dotácie nesystémové a dočasné.

Zdenko Trebuľa, predseda KSK: Pokiaľ sa neurobia systémové kroky vo vzťahu k zákonom, ktoré upravujú prerozdeľovanie finančných prostriedkov, vidím obrovské problémy nasledujúcich období pri zabezpečovaní originálnych kompetencií. A tie sú predovšetkým v oblasti sociálnych vecí, školstva, dopravnej infraštruktúry, zdravotníctva. To sú nosné veci, za ktoré zodpovedáme.

Redaktor: Aj keď poslanci schválili navýšenie výdavkov na vzdelanie, sociálne aj kultúrne služby, kvôli výpadku daní nie je kraj schopný financovať ani to, čo mu ukladá zákon. Vedúci Úradu KSK Ondrej Bernát vidí problémy predovšetkým v stabilizácii príjmov samosprávy.

Ondrej Bernát, vedúci Úradu KSK: Ten výpadok príjmov bol za rok 2010 21 %, v roku 2009 to bolo 9 %. Čiže to sú tak obrovské sumy, s ktorými si samosprávy jednoducho ťažko vedia poradiť a na strane druhej štát ešte nám ide aj zdaňovať príjmy z predaja majetku a príjmy z prenájmu, ktoré doteraz nezdaňoval.

Redaktor: Nad finančne ťažko skúšanou samosprávou visí navyše ďalší Damoklov meč, vládou avizovaný mix daní. Opäť Ondrej Bernát.

Ondrej Bernát, vedúci Úradu KSK: V prípade, že prejde mix daní, miestna a regionálna samospráva na Slovensku sa bude najviac podieľať na konsolidácii rozpočtu na budúci rok a na znižovaní deficitu. Čiže nie banková daň, nie zvýšenie spotrebných daní, ale mix daní bude ten najväčší koláč, ktorý vlastne sa donesie na oltár úspory v štátnom rozpočte.

Redaktor: Aj podľa Združenia miest a obcí Slovenska bude daňový mix postupne likvidovať samosprávy. Hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.

Michal Kaliňák, hovorca ZMOS:  Daňový mix pozostávajúci zo štyroch daní síce hovorí o viacerých daniach, avšak špecifikum je aj v tom, že viac daní znamená menšiu stabilitu, nakoľko každá z týchto štyroch daní môže mať rôzny výber a tým pádom sú jednoducho rizikové pre financovanie samosprávy.

Redaktor: O ďalšom spoločnom postupe samospráv budú ich zástupcovia rokovať na pondelňajšom mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska.

Médium: Regina/Žurnál Regina

Redaktor: Tonka Dešková

ZMOS: Mimoriadny snem ZMOS bude možné sledovať naživo cez internet

(22. októbra 2011) Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) organizuje mimoriadny snem v pondelok 24. októbra v Technopole v Bratislave. ZMOS sprístupní priebeh snemu živým vysielaním na svojej webovej stránke www.zmos.sk.
V ostatných týždňoch sa na ZMOS obrátili viaceré regionálne združenia, ktoré majú záujem využiť živý internetový prenos. Primátori, starostovia a ďalší predstavitelia samospráv ho budú spoločne sledovať na stretnutiach v mestských a obecných úradoch.
Záujem o jeho sledovanie prejavili najmä tí, ktorí neboli nominovaní ako delegáti prípadne sa na mimoriadnom sneme nezúčastnia ani ako pozorovatelia.
ZMOS očakáva vysoký záujem o sledovanie živého vysielania. Prenos bude technicky spustený 15 minút pre začiatkom mimoriadneho snemu, teda o 9.45 h na oficiálnej stránke združenia. TASR o tom dnes informoval hovorca ZMOS Michal Kaliňák.

Zdroj: TASR

ZMOS: Pondelkový mimoriadny snem možno sledovať naživo cez internet

(22. októbra 2011) Dianie na pondelkovom mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) bude možné naživo sledovať prostredníctvom webu www.zmos.sk. "V ostatných týždňoch sa na nás obrátili viaceré regionálne združenia, ktoré majú záujem využiť živý internetový prenos, pričom ho primátori, starostovia a ďalší predstavitelia samospráv budú spoločne sledovať na spoločných stretnutiach v zasadacích miestnostiach mestských a obecných úradov," odôvodnil hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.

Záujem o sledovanie mimoriadneho snemu ZMOS podľa Kaliňáka prejavili hlavne tí, ktorí neboli nominovaní ako delegáti, prípadne sa na mimoriadnom sneme nezúčastnia ani ako pozorovatelia. ZMOS očakáva vysoký záujem o sledovanie živého vysielania. Prenos bude technicky spustený 15 minút pre začiatkom mimoriadneho snemu, teda o 9: 45 na oficiálnej stránke združenia.

Dejiskom mimoriadneho snemu bude v pondelok od 10:00 budova Technopolu v bratislavskej Petržalke. Zástupcovia miest a obcí sa budú venovať najmä ochrane princípov miestnej územnej samosprávy a otázkam financovania miest a obcí. Samosprávy odmietajú zavedenie mixu daní a okliešťovanie princípov samosprávnosti a subsidiarity pri svojom fungovaní. Zdroj: SITA

Odmietajú mix daní

(24. októbra 2011) Štátny rozpočet, ktorý má samosprávy financovať mixom dane fyzických osôb, dane z pridanej hodnoty a ďalších daní, je momentálne neprijateľný aj pre zástupcov regionálneho združenia miest a obcí Gemera a Malohontu.
Ako povedal primátor Tisovca Peter Mináč, pondelkovým rokovaním sa pridali k uzneseniu Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré vyzvalo na rokovania regionálnych ZMOS na celom Slovensku.

Rada ZMOS vyzvala regionálne snemy, aby sa vyjadrili k návrhu štátneho rozpočtu a aby potom zaujali spoločné stanovisko na mimoriadnom sneme ZMOS 24. októbra v Bratislave. „Účasť na regionálnom ZMOS Gemera a Malohontu bola mimoriadne veľká. Je vidieť, že predstaviteľov miest a obcí zaujíma súčasná situácia, i keď sa už vyvíja v súvislosti s pádom vlády.

Napriek tomu je návrh štátneho rozpočtu pre nás rizikový,“ povedal Mináč.
Regionálne ZMOS zvolilo delegátov, ktorí ho budú reprezentovať na mimoriadnom sneme ZMOS. „Zhodli sme sa, že štátny rozpočet ani my nepodporíme. Žiadame ponechať podiel republikových daní tak ako doteraz.

Nebránime sa zmenám systému, ale najskôr musí prebehnúť konsolidácia štátneho príjmu a až potom môžeme robiť zmeny dopadov na obce a mestá. Súhlasíme so stanoviskom Rady ZMOS, že sa zúčastníme na mimoriadnom sneme, kde chceme tieto stanoviská deklarovať spoločne,“ dodal primátor Tisovca.

Médium: Novohradské noviny

Zdroj: TASR

Dohoda s MF SR prinesie zníženie podielu na dani z príjmov fyzických osôb

(24. októbra 2011) Medzi samosprávou a Ministerstvom financií (MF) SR sa črtá dohoda o budúcom financovaní rozpočtov municipalít. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Dvonča existuje priestor, aby sa rokovania dokončili. Samosprávy tak nebudú od budúceho roka financované mixom daní, ale podielom na dani fyzických osôb, tak ako do teraz. "Jediná možnosť zastavenia tohto zákona je v druhom čítaní. Momentálne celé úsilie smeruje k tomuto," vyhlásil na dnešnej tlačovej besede po mimoriadnom zasadnutí ZMOS Dvonč.

Podľa neho potrebuje aj samotný minister financií Ivan Mikloš priestor, aby takúto zmenu prerokoval s koaličnými stranami. Ak by však došlo k stiahnutiu zákona o miestnych daniach a v platnosti by ostali pravidlá o fiškálnej decentralizácii z roku 2005, podiel miest a obcí na dani z príjmov fyzických osôb by sa musel v rámci šetrenia samospráv znížiť. "Zrejme by neostalo percento také, ako je momentálne pre mestá a obce. To znamená 70,3 % z dane príjmov fyzických osôb, ale by sa toto percento upravilo smerom dole," informoval Dvonč.
Pokiaľ by odhad z dane príjmu fyzických osôb pre rok 2012 znamenal pre obce príjem zhruba 1,4 miliardy eur, podľa Dvonča by daňový mix, ktorý pozostáva z podielu na štyroch rôznych daniach, priniesol len 1,2 miliardy eur. Záver dnešného mimoriadneho snemu však potvrdil, že konsolidačné úsilie by malo skončiť tak, že celková suma, ktorú mestá a obce na budúci rok dostanú, bude predstavovať 1,3 miliardy eur.

Ako Dvonč povedal, okrem zdravých argumentov na sneme odzneli aj radikálnejšie názory. Mimoriadny snem splnomocnil radu ZMOS, aby mohla prijať opatrenia, ktoré by viedli k protestným akciám. "Zatiaľ je predčasné o tom hovoriť, pretože našou snahou je v prvom rade prijať také opatrenia, ktoré budú viesť k prospechu obyvateľov Slovenska," uviedol Dvonč.
Predseda ZMOSu zapakoval, že združenie súhlasí s konsolidáciou verejných zdrojov, ale jej miera nemôže ísť na úkor existenčných potrieb miest a obcí. Ďalej trvá na tom, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR operatívne financovalo svoje záväzky za sociálnu politiku, ktoré v rámci preneseného výkonu zabezpečujú za štátnu správu mestá a obce. ZMOS požaduje aj zrušenie zdaňovania príjmov miest a obcí z predaja a prenájmu majetku obcí. V prípade odpustenia dane z prenájmu by však podľa Dvonča mohlo dôjsť k dohode.

Zdroj: TASR

Financovanie samospráv cez mix daní pravdepodobne neprejde

(24. októbra 2011) Samosprávy od budúceho roka pravdepodobne nebudú financované prostredníctvom podielu na štyroch daniach, ale len daňou z príjmu fyzických osôb, tak ako do teraz. Na dnešnom mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to povedal jeho predseda Jozef Dvonč. "Viaceré parlamentné strany sú naklonené tomu, aby mix daní nebol schválený v Národnej rade SR," povedal slovenským starostom a primátorom Dvonč.
Zástupcovia miest a obcí minulý týždeň rokovali s vedením všetkých parlamentných strán. Väčšina z nich bude podľa Dvonča súhlasiť s tým, že sa zmení návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní pre územnú samosprávu a financovanie prostredníctvom mixu daní sa neodsúhlasí. K nemu má totiž ZMOS vážne výhrady. "Vládny návrh zákona o miestnych daniach má jediné poslanie, aby samosprávy postavil proti vlastným občanom a vláda ostala pekná," tvrdí Dvonč.

Predkladaná zmena zákona podľa neho zásadne mení parametre fiškálnej decentralizácie a bol predložený bez diskusie, dopadových analýz, či serióznemu načúvaniu mestám a obciam. "Mix daní je experiment, pokus s nejasným výsledkom, ale s jasnými výpadkami financií pre mestá a obce. Hlavne pre menšie municipality. Preto ho treba jednoznačne odmietnuť," vyhlásil dnes Dvonč.

ZMOS súhlasí s konsolidáciou verejných zdrojov, ale jej miera nemôže ísť na úkor existenčných potrieb miest a obcí. Na druhej strane - združenie odmieta mix daní a je za to, aby bol zachovaný model fiškálnej decentralizácie z roku 2004. Ďalej trvá na tom, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR operatívne financovalo svoje záväzky za sociálnu politiku, ktoré v rámci preneseného výkonu zabezpečujú za štátnu správu mestá a obce. "ZMOS požaduje aj zrušenie zdaňovania príjmov miest a obcí z predaja a prenájmu majetku obcí," podotkol Dvonč a dodal, že v prípade prenájmu majetku by mohlo dôjsť ku zhode. "U toho predaja bolo ministerstvo financií veľmi zdržanlivé," informoval.
Zdroj: TASR

Mimoriadny snem ZMOS

(24. októbra 2011) Už takmer dve hodiny rokujú predstavitelia obcí a miest o daňovom mixe. Toto rozpočtové opatrenie samosprávy odmietajú. Hľadajú východisko ako financovať chod samospráv iným alternatívnym spôsobom. A priamo na mieste máme aj našu kolegyňu Blanku Dókovú, ktorá má pre nás ďalšie informácie.

Blanka Dóková, reportérka TA3, Bratislava Technopol, naživo: Želám príjemné poludnie z Technopolu, kde je práve prestávka počas rokovania 22. mimoriadneho snemu ZMOS. Delegáti tu už od desiatej hodiny hľadajú východisko z toho, ako sa vyhnúť mixu daní, ktorý navrhuje ministerstvo financií. Slovné spojenie mix daní je azda najpoužívanejším, najfrekventovanejším slovným spojením počas dnešného predpoludnia tu na mimoriadnom sneme. Okrem iného v rámci príhovorov tu padli závažné argumenty, medzi inými aj ten, že v prepočte na obyvateľa by mix daní znamenať výpadok na jedného človeka či už v obci alebo v meste 49 eur v porovnaní so súčasným stavom, čo je pre samosprávy neprijateľná situácia. Preto delegáti mimoriadneho snemu zvažujú, hľadajú alternatívy ako sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania obcí a miest. Tej otázky sa dotkol vo svojom príhovore okrem iného aj predseda ZMOS Jozef Dvonč, ktorého mám momentálne pri mikrofóne. Pán predseda, dá sa očakávať, že odmietnu delegáti mimoriadneho snemu mix daní ako celok. Čo bude potom nasledovať?

Jozef Dvonč, predseda ZMOS, naživo: Tak ja predpokladám, že k tomuto záveru dnešný mimoriadny snem dospeje, pretože kvôli tomu vlastne tento mimoriadny snem je zvolaný. Stalo sa tak prvýkrát za 21-ročnej histórie Združenia miesta a obcí. Čo je myslím si, že nejaké zásadné zmeny stanovísk v toto smere sa nedajú očakávať, pretože rada potvrdila takmer 100-percentným hlasovaním odmietnutie mixu daní a takisto predsedníctvo potom na to reagovalo tým, že pripravilo tento mimoriadny snem, ktorý sa zaoberá práve financovaním miest a obcí. Čo bude nasledovať? Tak my sme veľmi intenzívne rokovali v predchádzajúcich týždňoch s predsedami parlamentných politických strán. Prebehlo ďalšie rokovanie na ministerstve financií, kde argumentujeme, prečo je to pre nás v podstate nevýhodné nielen z hľadiska toho finančného objemu, ale z hľadiska zmeny princípu. Nám v každom prípade ide o zachovanie samosprávnosti miest a obcí a z tohto dôvodu predpokladám teda, že tie rokovania budú pokračovať. O záveroch snemu budeme informovať predstaviteľov štátu, v tomto prípade všetkých ústavných činiteľov, ministerstvo financií aj predsedov parlamentných politických strán.
Blanka Dóková, reportérka TA3, Bratislava Technopol, naživo: Práve u nich hľadáte podporu, práve na nich sa to bude v tejto chvíli lámať. Ako vidíte svoju šancu? Ako ďaleko sú tieto rokovania? Máte už nejaké prísľuby? Máte už nejaké stanoviská týchto strán, že ako sa postavia k vášmu záveru zo snemu?

Jozef Dvonč, predseda ZMOS, naživo: Samozrejme, že nechcem predbiehať, ale tie rokovania musia prebiehať z toho dôvodu, že návrh zákona o rozpočtu o určení daní už bol schválený vo vláde a bol prerokovaní v prvom čítaní v Národnej rade SR. To znamená už jediná zmena, ktorá môže prísť, aby nebol schválený mix daní je prerokovanie zákona v NR SR a pri druhom čítaní vlastne môže dôjsť buď k stiahnutiu tohto materiálu alebo teda k jeho zmene na pôvodný systém. Pre divákov hádam asi treba povedať asi to, že tú samosprávnosť si mestá a obce predstavujú v tom, že je jednoznačne určené financovanie miest a obcí z dane z príjmu fyzických osôb a miestnych daní. A pokiaľ by to bol mix daní, to znamená tie isté dane čo má štát, tak máme obavu, že práve týmto by sa tá naša samosprávnosť určitým spôsobom narušila.

Blanka Dóková, reportérka TA3, Bratislava Technopol, naživo: A ako vidíte tie vaše šance?

Jozef Dvonč, predseda ZMOS, naživo: No to je dosť ťažko odhadovať, pretože jednak náš snem musí potvrdiť tie východiská, ktoré chceme a takisto chceme nejakým spôsobom vyjadriť aj ochotu podieľať sa na výpadkoch, ktoré dnes štát má nielen v dôsledku teda vývoja vo svete a v Európe, čiže to konsolidačné úsilie chceme rozložiť. Pokiaľ budeme mať my potvrdené veci z nášho snemu, ak budeme ďalej pokračovať v rokovaniach. Takisto pán minister financií nemôže sám za seba rozhodnúť, ale musí to prerokovať už vzhľadom na ten spomínaný vládny návrh, ktorý bol schválený a pôjde teda do parlamentu v druhom čítaní, musí prerokovať s koaličnými partnermi, čo plne chápeme. Ale ja odhadujem, že naša šanca na to, aby mix daní nebol prijatý, je pomerne veľká.

Blanka Dóková, reportérka TA3, Bratislava Technopol, naživo: Vy dlhodobo ako ZMOS poukazujete na to, že je tu obrovská disproporcia medzi kompetenciami štátu a kompetenciami samospráv medzi objemom financovania, objemom šetrenia na jednej a druhej strane. Podľa mojich informácií aj preto budete žiadať audit kompetencií. Konkrétne čo sledujete a čo chcete dosiahnuť týmto krokom, ak to prejde v rámci uznesenia zo snemu?

Jozef Dvonč, predseda ZMOS, naživo: Chceme sa len vrátiť k tomu, čo bolo povedané 6.4. na spoločnom rokovaní vlády a samospráv, kde jednoznačne bolo určené uznesením vlády, aby sa prehodnotili kompetencie, aby sa nanovo napočítalo financovanie týchto kompetencií. Ono toto znie veľmi učene, ale v podstate pre nás je veľmi dôležitá služba pre občanov, aby tie úlohy, ktoré máme zabezpečovať pre obyvateľov štátu miest a obcí, aby boli aj finančné kryté. Pretože inak my môžeme robiť, ale nemáme ich finančne kryté a vyvoláva to značné napätie v našich rozpočtoch v mestách a obciach. Čiže ešte raz opakujem, treba dokončiť to uznesenie vládne. Samozrejme, že potom prerokovať závery a dohodnúť sa, opakujem dohodnúť, nie rokovať na množstve prostriedkov, ktoré na tieto kompetencie mestá a obce v ďalších rozpočtoch alebo v rozpočtoch ďalších rokov dostanú.

Blanka Dóková, reportérka TA3, Bratislava Technopol, naživo: Ešte krátko keby sme sa mohli pá predseda, vrátiť k dnešnému snemu. Vy ste vyslovili spokojnosť s účasťou delegátov napriek tomu, že ten snem je mimoriadny.

Jozef Dvonč, predseda ZMOS, naživo: Tak musím povedať, že z 308 riadne zvolených delegátov na regionálnych združeniach je prítomných 288 členov, je pondelok. Dosť sa ťažko do Bratislavy dostávali, ale je tu okrem toho minimálne stovka možno až 150 ľudí členov ZMOS, ktorí prišli podporiť toto rokovanie a sledujú prenos. Takisto mám informáciu, že online sledujú rokovanie tohto mimoriadneho snemu regionálne združenia. Vzhľadom na to, že toto je už druhý snem v tomto roku a chceme sme určitým spôsobom aj šetriť finančné prostriedky, tak v tomto momente zasadajú aj regionálne združenia v jednotlivých okresoch, je ich 58. No a ja by som ich chcel aj touto cestou možno pozdraviť, pokiaľ sa dostanú k tomuto. No a teší ma to, že je tu viacej ako 90 percent delegátov, čo je myslím si, že veľmi slušné a môžeme prijať zodpovedajúce závery.

Blanka Dóková, reportérka TA3, Bratislava Technopol, naživo: Ja ešte dodám, že na 14:00 hodinu je naplánovaná tlačová konferencia, kde by sme sa mali dozvedieť výsledky dnešného 22. mimoriadneho snemu.

Médium: TA3

Redaktor: Blana Dóková

ZMOS odmieta mix daní, nie však podiel na konsolidácii

(24. októbra 2011) Zmena systému financovania samospráv je pre zástupcov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) neprijateľná. Zároveň však predstavitelia združenia tvrdia, že sú ochotní podieľať sa na konsolidácii verejných financií. Jednou z možností, ako vyhovieť týmto požiadavkám je podľa predsedu združenia Jozefa Dvonča ponechanie súčasného systému prerozdeľovania financií samosprávam a zároveň zníženie podielu samospráv na výnose z dane z príjmov fyzických osôb.

"Máme obavy, že zavedením daňového mixu (...) by došlo ku kráteniu prostriedkov pre mestá a obce v dlhodobejšom horizonte,“ odôvodnil výhrady združenia voči novému systému financovania samospráv Jozef Dvonč. Keďže poslanci už posunuli vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní samospráve do druhého čítania, ZMOS sa bude snažiť zastaviť tento zákon v parlamente. "Jediná možnosť zastavenia tohto zákona je v druhom čítaní,“ povedal po pondelkovom mimoriadnom sneme združenia Dvonč. Združenie miest a obcí Slovenska je ochotné podľa Dvonča podieľať sa na konsolidácii verejných financií prostredníctvom rôznych opatrení s objemom prostriedkov zhruba na úrovni 120 mil. eur.
Poslanci parlamentu posunuli vládny návrh o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní samospráve, na základe ktorého by mali od budúceho roku byť samosprávy financované podielom z mixu všetkých centrálne vyberaných daní, do druhého čítania minulý týždeň. Za posunutie návrhu do druhého čítania pritom hlasovali poslanci všetkých štyroch koaličných poslaneckých klubov, proti boli poslanci opozičného Smeru-SD a SNS.
Práve poslanci Smeru-SD v rozprave označili návrh za škodlivý a taký, ktorý spôsobí samospráve finančné problémy. Za stranu Smer-SD pritom vystupovali predovšetkým poslanci, ktorí zároveň zastupujú funkcie primátorov a šéfov vyšších územných celkov. Poslanec Ľubomír Petrák zo Smeru pritom chcel návrh z rokovania stiahnuť a jeho stranícky kolega Peter Kažimír zase vrátiť návrh vláde na prepracovanie. Ani jeden z týchto návrhov neprešiel.
Podľa plánu ministerstva financií by po novom mal štát odvádzať obciam, mestám a územným celkom podiel z mixu daní z príjmov, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, kým doteraz boli financované iba z podielu na dani z príjmov fyzických osôb. V konečnom dôsledku by tak obce a mestá mali v budúcom roku dostať menej, ako by získali podľa pôvodného kľúča.
Ministerstvo podiely v návrhu určilo tak, aby samosprávy dostali o 3 % viac zdrojov, ako majú v roku 2011. V budúcom roku by tak z podielu na daniach mali dostať 1,637 mld. eur. Podľa pôvodného mechanizmu prerozdelenia by však mestá a obce dostali z podielových daní v budúcom roku až o 18,6 % viac, čo je zhruba 240 mil. eur.

Zdroj: SITA

Mix daní

(24. októbra 2011) Moderátor: Financovanie samospráv cez mix daní pravdepodobne neprejde. Samosprávy by tak od budúceho roka neboli financované prostredníctvom podielu na štyroch daniach, ale len daňou z príjmu fyzických osôb, tak ako doteraz. Informoval o tom predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč. Medzi samosprávou a ministerstvom financií sa podľa neho črtá dohoda o budúcom financovaní rozpočtov samospráv. Podľa Jozefa Dvonča existuje priestor, aby sa rokovania dokončili.
Dvonč: Ja osobne som presvedčený, že sa črtá dohoda medzi ministerstvom financií a nami. Poviem to tak, že sme pomenovali niektoré veci, na ktorých nám principiálne záleží a tieto veci sme určitým spôsobom dávali aj predstaviteľom politických strán.

Moderátor: Minister financií Ivan Mikloš pritom ešte prednedávnom uviedol, že mix daní je najlepším spôsobom ako samosprávy financovať.

Mikloš: Dostanú menej o 240 miliónov, ako by dostali, keby k žiadnej zmene nedošlo, ale aj tak dostanú viac o 3 % oproti tomuto roku.

Moderátor: Zástupcovia ZMOS rokovali minulý týždeň s vedením všetkých parlamentných strán. Väčšina z nich bude podľa Dvonča súhlasiť s tým, že sa zmení návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní pre územnú samosprávu a financovanie prostredníctvom mixu daní sám neodsúhlasí. K nemu má totiž ZMOS vážne výhrady.

Zdroj: Rádio Lumen

Chceme partnerstvo, odmietame experimenty

Zdroj: Slovenský rozhlas, Strana: , Autor: Elena Jančušková, Dátum: 24.10.2011

(24. októbra 2011) Chceme partnerstvo, odmietame experimenty. Bolo hlavné motto mimoriadneho snemu združenia miest a obcí Slovenska. Zaoberal sa najmä financovaním samospráv od roku dvetisíc dvanásť. Ich predstavitelia zaujali stanovisko k takzvanému daňovému mixu. Rokovanie sledovala Elena Jančušková.

Redaktor: Celé úsilie ZMOSU v tomto momente smeruje k tomu, aby prezident nepodpísal návrh novely zákona o daňovom mixe. Na sneme ZMOSU, ktorý bol prvý krát v dvadsaťročnej histórii mimoriadny, odmietli navrhovaný mix daní všetci zúčastnení delegáti. Zišlo sa ich až deväťdesiat tri percent. Hlavný dôvod pre ktorý mix daní jednohlasne odmietajú pripomína predseda Jozef Dvonč.

Jozef Dvonč: Aj napriek tomu, že je proklamovaná stabilita v príjmoch pre rozpočty miest a obcí by došlo ku kráteniu prostriedkov pre mestá a obce v dlhodobejšom horizonte. Na druhej strane by došlo aj k určitej likvidácii samosprávy ako takej, samosprávy miest a obcí by sa stali súčasťou štátneho rozpočtu.

Redaktor: ZMOS tiež chce, aby sa mestá a obce podieľali na konsolidácii verejných financií.

Upresňuje Jozef Dvonč: Pokiaľ dane z príjmu fyzických osôb by odhad pre rok dvetisíc dvanásť znamenal príjem zhruba jedna celá štyri miliardy euro, mix daňový by skončil na úrovni jedna celá dve miliardy konsolidačné úsilie by malo byť tak, aby sme dosiahli financovanie miest a obcí, že celková suma, ktorú mestá a obce dostanú bude jedna celá tri miliardy euro pre rok dvetisíc dvanásť.

Redaktor: Podpredseda ZMOS Michal Sýkora pripomína, že ide o originálne finančné prostriedky na výkon originálnych kompetencií samospráv.

Michal Sýkora: Sú to prostriedky, ktoré sú naše a ktorých akékoľvek prerozdelenie má byť vyrokované s reprezentatívnou organizáciou samosprávy akým ZMOS je.

Pokračuje výkonný podpredseda Milan Muška: Hovoríme o tom čo nebudeme vykonávať z toho čo by sme mali vykonávať a že teda toto nie je o rezervách ale o tom, že budeme musieť .. potom nejaké aktivity vrátane investičných aktivít do čoho nás tlačí štát. A toto je jedno z posolstiev snemu.

Redaktor: S požiadavkami idú predstavitelia ZMOSU už zajtra za predsedom parlamentu a čím skôr sa chcú stretnúť aj s prezidentom. Dohoda s ministrom financií sa vraj črtá. Ak s avšak s predstaviteľmi štátu nedohodnú, zvažujú protestnú akciu.

Médium: Slovenský rozhlas/Rádiožurnál

Redaktor: Elena Jančušková

ZMOS odmieta daňový mix, no časti svojich príjmov sa vie vzdať

(24. októbra 2011) Delegáti mimoriadneho snemu Združenia miest a obcí Slovenska vyslovili jednomyseľné nie novému modelu financovania samospráv, teda zavedeniu tzv. daňového mixu. Ak by sa model financovania nezmenil, obce a mestá sú ochotné vzdať sa časti svojich príjmov a prispieť tak ku konsolidácii verejných financií. Taký je návrh združenia, ktoré sa preň teraz bude snažiť nájsť politickú podporu. "Delegáti jednoznačne odmietli daňový mix, hlasovanie o uznesení skončilo 100 percentami. Zároveň však bolo povedané, že pri systéme, ktorý platil doteraz, a ktorý by sa zachoval, sme ochotní riešiť konsolidáciu verejných financií po úroveň 1,3 miliardy eur," povedal na tlačovej besede po skončení mimoriadneho snemu predseda ZMOS Jozef Dvonč.

Znamenalo by to, že obce a mestá by budúci rok dostali minimálne 1,3 miliardy eur a podľa Dvonča by tak vedeli zabezpečiť financovanie všetkých originálnych kompetencií. Išlo by však zrejme len o krátkodobé riešenie. Dvonč totiž očakáva, že nová vláda tému financovania opäť otvorí a teraz je pre združenie kľúčové nájsť pre svoj návrh podporu. "V prvom rade potrebujeme informovať ústavných činiteľov o sneme, informovať ministerstvo financií, informovať predsedov parlamentných strán, a pokúsiť sa zvrátiť ten vývoj, čo sa týka mixu daní," dodal predseda ZMOS.

Obce a mestá v súčasnosti dostávajú takmer 94 percent z dane z príjmov fyzických osôb. Ak by poslanci Národnej rady SR schválili nový model financovania, samospráva by dostávala od budúceho roka 12,97-percentný podiel z mixu všetkých centrálne vyberaných daní. Ide o daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a zo spotrebných daní. Po novom by podľa odhadu ministerstva financií mali príjmy obcí a miest budúci rok vzrásť o tri percentá.
Ak by sa však model financovania nezmenil, samospráva by dostala v roku 2012 medziročne o 18,6 percenta viac ako tento rok. Mix daní by tak rozpočtu samosprávy ukrojil 240 miliónov. Poslanci vládny návrh o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní samospráve, ktorý mix daní zavádza, posunuli 18. októbra do druhého čítania.

Médium: Pravda

Zdroj: SITA

Samosprávy nechcú mix daní

(24. októbra 2011) Obce a mestá povedali daňovému mixu jednomyseľné nie. Návrh ministerstva financií na nové financovanie samospráv považujú za likvidačný a hazardný pokus na občanoch. Daňový mix je v parlamente v druhom čítaní. Ak poslanci zohľadnia odmietavé stanovisko samospráv, môžu ho ešte zastaviť.
Redaktor.
Obce a mestá si vypočítali, že ak prejde daňový mix, dostanú na každého obyvateľa údajne o 49 eur menej. Združenie miest a obcí Slovenska preto po prvýkrát vo svojej histórii zvolalo mimoriadny snem. Pri hlasovaní o daňovom mixe ho takmer tri stovky starostov a primátorov odmietli. Za nebol nikto.

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Daňový mix úplne odmietame, je to záver mimoriadneho snemu.

Redaktor: Samosprávy teraz očakávajú, že sa im podarí vrátiť sa k financovaniu cez podiel na dani z príjmov fyzických osôb. Zástupcovia ZMOS chcú o tom rokovať s politikmi.

Jozef Dvonč: Ja osobne som presvedčený, že sa črtá dohoda medzi ministerstvom financií a nami.

Martin Jaroš, hovorca MF: Ministerstvo financií je ochotné rokovať, hľadať nejaké kompromisné riešenie, záleží od ochoty všetkých strán dohodnúť sa.

Ján Marušinec, ekonóm MESA 10: Osobne si myslím, že je v tomto memente trošku výhodnejšia daň z príjmu fyzických osôb. Kvôli tomu, že sa očakáva do budúcnosti dynamickejší rast tejto dane ako toho daňového mixu, ale samozrejme hrozí to, že tie výkyvy o výnose tejto dane budú vyššie, ako pri tom daňovom mixe.

Redaktor: Ak by sa model financovania nezmenil, obce a mestá sú ochotné prispieť ku konsolidácii verejných financií tým, že sa vzdajú časti svojich príjmov. Celková suma, ktorú by potom dostali je 1 mld. 300 mil. eur. ZMOS tvrdí, že by z tejto sumy vedeli zatiaľ zabezpečiť financovanie všetkých originálnych kompetencií. Išlo by však zrejme len o krátkodobé riešenie.

Médium: TA3/Hlavné správy

Redaktor: Blanka Dóková

Peniaze pre obce

Zdroj: TV Markíza, Strana: , Autor: Michal Kovačič, Dátum: 24.10.2011

(24. októbra 2011) Minister financií sa so starostami a primátormi handluje, koľko im na budúci rok zoberie. Samosprávy mali prísť o vyše 250 miliónov eur, ale je možné, že napokon to bude len polovica. Na výmenu ale Mikloš žiada, aby sa aj oni zapojili do takzvanej dlhovej brzdy.

Redaktor: Muránska Dlhá Lúka má 800 obyvateľov a približne rovnaký počet problémov. Rekonštrukciu by potrebovali cesty a chodníky, zdevastovaná je železničná zastávka a zrejme najhoršie je na tom miestna škôlka.

Marek Nosko, starosta obce Muránska Dlhá Lúka: Samozrejme, bolo by treba zrekonštruovať, to vidíte, to sú možno 50-ročné okná.

Redaktor: Starosta upozorňuje, že malý rozpočet ho pripraví aj o ďalšie peniaze. Na mnohé opravy by totiž mohol žiadať prostriedky z grantov či eurofondov. Pri každej dotácii ale potrebuje zaplatiť 10 či 20 percentnú spoluúčasť.

Marek Nosko, starosta obce Muránska Dlhá Lúka: Na toto peniaze v obci neostanú pretože bude uprednostnená výplata zamestnancov.

Redaktor: Podľa dnes platného zákona mali mestá a obce dostať na budúci rok o vyše štvrť miliardy viac ako v tomto roku. Minister Miloš ale tvrdí, že v čase, keď sa všade škrtá, do šetrenia sa musia zapojiť aj samospráv. Príjmy by im tak podľa rozpočtu nemali rásť o 18, ale len o tri percentá.

Jozef Dvonč, predseda ZMOS: Mestá a obce sú na hranici možností šetrenia, majú vyčerpané všetky rezervy.

Redaktor: Napokon sa ale zdá, že ZMOS a Mikloš nájdu kompromis. Samosprávy dnes vyhlásili, že sa dobrovoľne vzdajú 122 miliónov eur a ministerstvu to možno bude stačiť.

Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií:  Všetko záleží naozaj od politickej vôle aj od toho, ako sa bude napríklad ZMOS stavať k rozpočtovej ústave, teda k zákonu o dlhovej zodpovednosti.

Redaktor: Štát tak možno starostom ponechá časť peňazí výmenu za to, že aj oni sa zapoja do takzvanej dlhovej brzdy. To by znamenalo, že by každá obec rovnako ako štát zo zákona dostala nový limit na maximálne zadlžovanie. Zrušiť by sa mal navyše aj takzvaný daňový mix, ktorý Miloš plánoval.

Médium: TV Markíza/Televízne noviny

Redaktor: Michal Kovačič

Obce a mestá bojujú o peniaze

Zdroj: JOJ, Strana: , Autor: Števo Bodor, Lucia Stráňavová, Dátum: 24.10.2011

(24. októbra 2011) Aj keď rokovania nie sú na konci, zdá sa, že šéf štátnej kasy a nespokojné mestá a obce sa nakoniec dohodnú. Za všetkým je nový systém financovania samospráv. V budúcom roku by im chýbalo takmer 250 miliónov eur a to by mnohé obce mohlo, ako sa vraví, položiť na lopatky.

Redaktor: Obec Martinovú nájdeme pri Rimavskej Sobote a patrí medzi najchudobnejšie dedinky tunajšieho regiónu.

Eugen Radič, starosta obce Martinová: Fungujeme v ozdravnom režime.

Redaktor: A to už tretí rok. Predchádzajúce vedenie pobralo dotácie, avšak podmienky na čerpanie sa tu nesplnili, preto museli peniaze vrátiť. Zobral sa aj úver, ktorý sa pre zablokované účty splácať nemohol.

Eugen Radič, starosta obce Martinová: Verejné osvetlenie máme vypnuté už tretí rok.

Anketa: Oné, nesvieti.

Anketa: Ani obec nemá, ani obchod, ani nič.

Redaktor: A aj obecný úrad je bez elektriky.

Eugen Radič, starosta obce Martinová: Som si musel kanceláriu presťahovať domov.

Redaktor: Obec z niečo cez 200 obyvateľmi má takmer tak veľké dlžoby ako ročný rozpočet. Ak sa podielové dane o rok znížia, starosta ktorý teraz pracuje zadarmo očakáva hotovú katastrofu.

Eugen Radič, starosta obce Martinová: A kam to ešte môžu znížiť? Podielové, to sa nedá už.

Redaktor: V Spišských Tomášovciach síce starostka zatiaľ dostáva plat, večerné osvetlenie už ale funguje na úspornom režime.

Zuzana Nebusová, starostka Spišské Tomášovce: Väčšinou sa šetrí na investíciách, neopravujú sa cesty, nesvieti sa vo veľa obciach, hlavne na východe.

Redaktor: Nový spôsob financovania by to vraj ešte zhoršilo a preto sa mestá a obce stretli po prvýkrát v histórii na mimoriadnom sneme.

Jozef Dvonč, predseda ZMOSu: Daňový mix úpone odmietame.

Redaktor: S ministrom financií už obce a mestá rokovali. Sú vraj ochotné obetovať 122 miliónov eur.

Jozef Turčány, ZMOS: Toto nie je o rezervách, ale o tom, že budeme musieť utlmovať niektoré aktivity.

Martin Jaroš, hovorca MF SR: Rokovania musia pokračovať. Samozrejme je snaha nájsť nejaký kompromis.

Redaktor: Finálna dohoda teda zdá sa závisí aj od toho ako sa obce a mestá postavia k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Teda takzvanej dlhovej brzde. No a ministerstvo sa zdá sa nebráni ani tomu, že mix daní nakoniec skončí v koši a obce budú sporiť, to znamená, že namiesto 250 im bude chýbať len 120 miliónov eur.

Martin Jaroš, hovorca MF SR: Netreba sa upeť na jedno číslo. Všetko záleží od rokovaní a od toho nejakého širšieho kontextu.

Médium: TV JOJ/Noviny

Redaktor: Lucia Stráňavová

ZMOS kategoricky odmieta daňový mix

(24. októbra 2011) Združenie miest a obcí Slovenska opäť povedalo kategorické NIE daňovému mixu. Samosprávy tvrdia, že po novom by na budúci rok dostali o 250 miliónov eur menej ako pôvodne počítali. Medzi ministerstvom financií a zástupcami samosprávy sa však črtá dohoda.

Redaktor: Mimoriadny snem ZMOSu daňový mix jednomyseľne odmietol. Ministerstvu financií samosprávy navrhujú kompromis. Na budúci rok mesta a obce vedia ušetriť 122 miliónov eur za podmienky, že systém ich financovania sa nebude meniť. O kompromise už šéf ZMOSu Jozef Dvonč rokoval aj s ministrom financií.

Jozef Dvonč, predseda ZMOSu: Sme si nemohli potriasť rukou nad stolom, že sme dohodnutí, pretože nás jednak čakal mimoriadny snem a pán minister zase potreboval určitý čas na to, aby to mohol prerokovať s koaličnými partnermi. A ja musím skutočne povedať, že verím v dohodu.

Martin Jaroš, hovorca Ministerstva financií SR: Rokovania musia pokračovať. Samozrejme je snaha nájsť nejaký kompromis, ale všetko záleží naozaj od politickej vôle.
Redaktor: Ak príde k definitívnej dohode, jediná možnosť ako zastaviť zákon o daňovom mixe je druhé čítanie, ktoré bude v parlamente o niekoľko týždňov. Buď koaliční poslanci zahlasujú proti vládou schválenému zákonu alebo ho minister financií stiahne.

Médium: STV/Správy STV

Redaktor: Filip Minich

Téma dňa

(24. októbra 2011) Samosprávy ohŕňajú nos nad mixom, ktoré im pripravilo ministerstvo financií. Dohoda je však ešte stále možná. Podmienkou je, aby s ňou dokázali žiť obe strany sporu. Dohodnú sa na kompromisnej strednej ceste? Opýtam sa Jozefa Dvonča a Vladimíra Tvarošku. Stále viac politikov opúšťa spoločnú európsku loď. Decentne to vyjadrujú Česi a Briti, ktorí hovoria o referende o prijatí eura či o zotrvaní v Európskej únií. Na plné ústa to povedal Viktor Orbán slovami, že Maďarsko musí ísť vlastnou cestou. Blíži sa rozhodujúci summit. Nájdu politici riešenie? Alebo hodia uterák do ringu? To budú otázky pre Vlastu Kunovú a Petra Staněka. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA3. Mestá a obce povedali daňovému mixu jednomyseľne nie. Návrh ministerstva financií na nové financovanie samospráv považujú za likvidačný a hazardný pokus na občanoch. Daňový mix je v parlamente v druhom čítaní. Ak poslanci zohľadnia odmietavé stanovisko samospráv, môžu ešte zastaviť.

Redaktor:  Obce a mestá si vypočítali, že ak prejde daňový mix dostanú na každého obyvateľa údajne o 49 eur menej. Združenie miest a obcí Slovenska preto prvý krát vo svojej histórií zvolalo mimoriadny snem. Pri hlasovaní o daňovom mixe ho takmer 3 stovky starostov a primátorov odmietli. Za nebol nikto.

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS:  Daňový mix úplne odmietame. Je to záver mimoriadneho snemu.

Redaktor:  Samosprávy teraz očakávajú že sa im podarí vrátiť sa k financovaniu cez podiel na dani z príjmov fyzických osôb. Zástupcovia ZMOS chcú o tom rokovať s politikmi.

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS:  Ja osobne som presvedčený, že sa črtá dohoda medzi ministerstvom financií a nami.

Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií:  Ministerstvo financií je ochotné rokovať, hľadať nejaké kompromisné riešenie. Záleží od ochoty všetkých strán dohodnúť sa.

Ján Marušinec, ekonóm: Osobne si myslím, že je v tomto momente trošku výhodnejšia daň z príjmu fyzických osôb. Kvôli tomu, že sa očakáva do budúcnosti dynamickejší rast tejto dane ako toho daňového mixu, celkovo. Ale samozrejme hrozí to, že tie výkyvy vo výnose tejto dane budú vyššie ako pri tom daňovom mixe.

Redaktor: Ak by sa model financovania nezmenil, obce a mestá sú ochotné prispieť ku konsolidácií verejných financií tým, že sa vzdajú časti svojich príjmov. Celková suma, ktorú by potom dostali je jedna miliarda 300 miliónov eur. ZMOS tvrdí, že by z tejto sumy vedeli zatiaľ zabezpečiť financovanie všetkých originálnych kompetencií. Išlo by však len o zrejme krátkodobé riešenie. Blanka Dóková, TA3.

Moderátor: No a v štúdiu TA3 je s nami ešte ozdobený tou stuhou z mimoriadneho snemu predseda ZMOS Jozef Dvonč a štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Páni, vitajte, dobrý večer. Téma je jasná. Videli sme to v reportáži Blanky Dókovej. Samozrejme dnes peniaze asi hýbu naozaj všetkým a sú alfou a omegou diskusií ktoré sa vedú najmä o štátnom rozpočte. Pán Dvonč, posolstvo ZMOSu je jasné. Daňový mix odmietate. Ako však chcete čeliť možným prepadom opäť v príjmoch z daní fyzických osôb, ktoré môžu nastať, pretože sa očakáva, že tá kríza bude mať podobu dvojitého W to znamená, keď sme teraz isté obdobie prekonali, opäť sa čaká prepad.

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Tak samozrejme bolo by treba vidieť analýzy ktoré sú, čo sa týka vývoja jednotlivých druhov daní. To dvojité W tam viac menej hrozí pri dani z pridanej hodnoty. Prípadne u spotrebnej dane. Kdežto máme analýzu urobenú kde pri dani z fyzických osôb na ktorú boli doteraz samosprávy naviazané a z čoho sme vychádzali pri formulovaní našich požiadaviek, tak tam tá krivka nebola až taká výrazne nižšia. Skôr sa zdá, že je dlhodobo vyrovnaná. Aj prognózy pre rok 2012 samozrejme pokiaľ sa nič zložitého vo svete alebo v Európe neudeje, tak mala byť asi taká, že pri dani z príjmu fyzických osôb by samosprávam miest a obcí pripadlo asi miliardy 422 miliónov euro v roku 2012.

Moderátor: Pri porovnaní je to o 18,8%, alebo aspoň takýto príjem očakávali samosprávy viac z tohto podielu z daní, tá ponuka ministerstva financií bola daňový mix a 3% zvýšenie. Viete sa teraz dohodnúť, tak ako to aj avizovala Blanka Dóková, v stredu?

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Diskutujeme už niekoľko mesiacov, a v tých diskusiách budeme pokračovať. V prvom rade by som chcel povedať, že ozdravenie verejných financií je mimoriadne komplikovaná, vážna a dôležitá úloha. Úloha pre súčasnú vládu a na tomto sa nič nezmení ani po marcových voľbách. To ozdravenie verejných financií bude veľmi dôležité aj pre vládu ktorá vzíde z ďalších parlamentných volieb. Samosprávy sú mimoriadne dôležitou veľkou súčasťou verejných financií a preto samozrejme musia byť súčasťou tohto procesu a musia aj oni prispieť k tomu ozdraveniu verejných financií. Ministerstvo financií, vláda, dala návrh, ktorý považujeme za dobrý, korektný. Návrh ste presne popísali. Že príjmy samospráv sa budú odvíjať od presne takých daňových príjmov ako sú príjmy štátneho rozpočtu. To sa nám zdá spravodlivé. A v porovnaní s týmto rokom bude ten nárast tri percentá v roku 2012. na to že je kríza si myslím, že to nie je nárast malý. Chápeme že samosprávam sa tento návrh nepáči. Je celkom prirodzené, že diskutujeme. Diskutujeme naozaj už niekoľko mesiacov. A my hovoríme celkom otvorenie, že tá diskusia bude pokračovať ešte niekoľko dní.

Moderátor: Vedeli by ste žiť s takým kompromisom ako bol naznačený? To znamená niekde na tej úrovni jedna miliarda 300 miliónov?

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR:  Pre nás je dnes ešte dôležitejšie ako toto aby sme sa dohodli na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. V súčasnosti, vzhľadom na tie parlamentné voľby je pre Slovensko, nie pre mňa alebo ministerstvo financií, je neskonale dôležité aby sme boli dôveryhodnou krajinou. Na to aby sme takouto boli musí Slovensko schváliť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a samozrejme samosprávy by mali byť súčasťou tohto zákona. Čiže my dnes nerokujeme len o daňovom mixe, ale rokujeme a tie diskusie budú pokračovať v najbližších dňoch aj o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti ktorý považujeme za veľmi dôležitý a verím, že sa nám podarí dohodnúť nielen na daňovom mixe, ale aj na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. A tam niekde vidíme kombináciu tej dohody.

Moderátor: Takže áno, toto som sa chcel opýtať. To znamená ten kompromis je aj pri tom finančnom zohľadnení ale aj pri tom politickom? To znamená očakávate že samosprávy sa pridajú k tomuto snaženiu, to znamená o nejaké vyrovnané hospodárenie a tak ďalej. Možno s tým rizikom ale pán predseda, že to bude mať konkrétne dopady. Tam môžu byť naozaj potom aj vyslovené sankcie, alebo vytvorené sankcie voči tým, ktorí by tie rozpočty nedodržiavali. Pristúpite teda aj na tú dlhovú brzdu?

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: My sme dnes samozrejme rokovali aj o stabilite verejných financií v rámci štátu aj na našom podiely na riešení zložitej ekonomickej a sociálnej situácie. Pretože ono to bez tých samospráv skutočne nejde. Je to ohromné množstvo subjektov. Ten rozpočet náš je pomerne veľký. K tomu ešte územná samospráva ktorá je tiež samosprávou, čiže uvedomujeme si toto a my sme pri poslednom rokovaní vo štvrtok, keď sme sa bavili o tých kompromisných návrhoch skutočne hovorili o tom, že máme záujem aby sme boli súčasťou teda aj toho ozdravenia v rámci dlhovej brzdy, keď to mám skrátene povedať. V každom prípade budeme robiť všetko preto aby aj na zajtrajšom rokovaní sme dali konečný návrh. My ho máme pripravený s určitými našimi podmienkami, aby sme dali konečný návrh do štvrtka tohto týždňa a myslím si, že tým pádom by sme mohli tento kompromis dá sa povedať uzavrieť a naplniť tak aj to čo sme si povedzme vo štvrtok sľúbili, že vláda, alebo ministerstvo financií prejedná naše požiadavky s koaličnými partnermi, pretože vládny návrh bol prerokovaný vo vláde. To znamená bez ostatných členov vlády to nie je možné, alebo teda ostatných strán, ktoré sú vo vládnej koalícií. My zase sme chceli počuť výsledky nášho snemu...

Moderátor: No ale nevnímate tam aj riziká čo sa týka ten dlhovej brzdy? Predsa len pre starostov, primátorov hospodária často krát v malých obciach s minimálnymi rozpočtami. Mnoho z nich ani neberú plat. A napriek tomu by teraz mali naozaj mať ťažkú zodpovednosť za každé jedno rozhodnutia. Aj hmotnú.....

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Pán redaktor, treba to vnímať skutočne komplexne. Pretože obidve tieto veci skutočne naozaj veľmi súvisia, nechcem prilievať ešte ďalší problém do toho. Dnes sa v diskusií objavila, to bola otázka miestnych daní. Samozrejme miestne dane prešli už v parlamente. Ale tiež patrí aj tento zákon k tým všetkým, ktoré určitým spôsobom, alebo ktorými sa riadime v našich samosprávach a skutočne to vnímame komplexne a chceme mať podiel na ozdravenie verejných financií. Pokiaľ bude kompromis čo sa týka naši prostriedkov pre mestá a obce na výkon originálnych kompetencií pretože to je podstata veci, my máme kompetencie, ktoré musíme zabezpečiť pre obyvateľov tohto štátu. A potrebujeme na ne prostriedky. Tak pokiaľ by sme dosiahli ten limit o ktorom sa bavíme v roku 2012, tak si myslím, že nebude problém aby sme sa podieľali na dlhovej brzde. My dnes...

Moderátor: To je tá miliarda 300 miliónov?

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Áno, to je miliarda 300 miliónov. My dnes nepoznáme všetky podmienky, ktoré v dlhovej brzde budú, a nehovoríme ani o sankciách, pretože ešte zatiaľ všetky tie veci nepoznáme. Je to predmetom skutočne vážnych rokovaní na strane vlády a na strane partnerov, ktorí sa toho majú zúčastniť.
Moderátor:
Pán Tvaroška, hovorí sa, že pri dobrej dohode, v jednej ruke teda tú podávate, a v druhej musíte mať palicu, aby sa naozaj tá dohoda dodržala. Ako chcete správy involvovať do celej tejto záležitosti ak teda by s tým oni mohli mať určité komplikácie? Budú tam naozaj hmotné, trestno-právne dôsledky ak niekto nebude dodržiavať?

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Určite nie trestno-právne. Ja by som to chcel povedať, že nerobme zase strašiaka z tej dlhovej brzdy. Tá dlhová brzda je samozrejme náročný zákon, ktorý robí nejaké motivácie pre štátnych predstaviteľov, aj pre samosprávnych predstaviteľov ak by sa nedodržiavali. To je fajn. Ale určite by som z toho nerobil strašiaka, niekto pôjde do väzenia.

Moderátor: To znamená ako budete vymáhať tú rozpočtovú zodpovednosť, od konkrétnych

veriteľov?

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Diskutujeme, samozrejme sú v tom návrhu nejaké sankcie. Tá komunikácia so samosprávami beží, je veľmi korektná. Napriek samozrejme mediálnym vystúpeniam, ktoré sú súčasťou každého nejakého súboja o peniaze. Čo by som chcel hlavne povedať, v tej hlavnej dlhovej brzde sú tam prechodné ustanovenia. To neznamená, že v decembri alebo januári sa schváli ústavný zákon že na budúci rok budú nejaké konkrétne sankcie. Tam je myslím troj alebo štvorročné prechodné ustanovenie naozaj na tie tvrdšej sankcie. Ono sa nebudú veľmi týkať, alebo nepredpokladám, že budú problémy v tých najmenších malých obciach, ktoré žiadne veľké úvery nemajú, pretože by ich ťažko nejaká banka financovala. Takže naozaj si treba pozrieť konkrétny návrh zákona, tá diskusia k tomuto konkrétnemu návrhu zákona v súčasnosti v týchto dňoch prebieha. A ja som optimista. Máme stále niekoľko dní, niekoľko týždňov na to, aby sme tú dohodu urobili. Niektoré prvky tej dohody sa už implementujú. Napríklad parlament minulý týždeň schválil zmeny v regionálnom školstve, ktoré v zásade sú súčasťou tých našich rokovaní, kde sme sa dohodli na nejakých opatreniach. A dokonca v tomto prípade už boli aj schválené.

Moderátor: Dobre. Črtá sa tu nejaká dohoda, na jednej strane možno zachovanie toho súčasného systému, to znamená nebude sa to deliť na niekoľko rôznych druhov daní, ale zostane to na dani z fyzických osôb. Na druhej strane možno ten kompromis čo sa týka tých peňazí. Ale dovoľte mi pán predseda odpustí, ešte pán Tvaroška jednu otázku. Ak teda má ten systém zostať nastavený tak ako dnes údajne podľa slov predsedu nitrianskeho samosprávneho kraja, minule sedel na tej stoličke ako vy, pri decentralizácií štátnej správy bolo tých 6% ktoré zostáva štátu určených práve ako určitá rezerva na krytie takýchto situácií. To znamená, že naozaj príde k výpadkom z dane fyzických osôb. Ak teda ten systém teda zostáva zachovaný, ako sa bude ďalej nakladať s tými 6-timi percentami ktoré zostávajú štátu?

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Pán nitriansky župan je asi za mojej situácie, pretože on vždy presadzoval mix daní. Ja som s tým súhlasil, ten mix daní je naozaj dobre, spravodlivé riešenie. Takže on ho vždy presadzoval. Tak teraz vymýšľa pravdepodobne nejaký iný. Ja som ho nepočul. Nechcem ho komentovať. Žiadna rezerva neexistovala, to bolo presne celkom jasná kvantifikácia aký objem peňazí pôjde do samospráv. Tá kvantifikácia bola dohodnutá v tej dohode, nikdy o žiadnej rezerve sa nehovorilo. A ja som veľmi rád, že pán Belica presadzoval ten mix daní. Považoval ho za spravodlivý, veľmi dobre argumentoval prečo je ten mix daní veľmi dobrým riešením. Takže v tejto otázke sme sa s ním vždy zhodli.

Moderátor: Samozrejme on to vysvetľoval tým, že nechcel deliť rieky ale jazerá, to sú tie jeho pekné prirovnania. Ak to môžeme ale povedať, určitú časť toho jazera predsa len si ponechá štát. Ak som teraz pochopil ten kompromis smeruje pán predseda k tomu, že samosprávy sa naopak nebudú snažiť o viac peňazí, ale vzdajú sa určitej časti tých peňazí. A ak si porovnáme, koľko ide do samospráv u nás, koľko ide napríklad v Nemecku. U nás je to na úrovni 13%, v Nemecku možno až 30%. Očakávali by sme že samosprávy sa budú snažiť o väčší balík peňazí. Je to teda dobrý kompromis? Alebo si viete predstaviť iný, že by sa napríklad percentuálne vyčlenilo presné percento, presný pomer koľko má tá samospráva dostať.

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS:  Samozrejme tých modelov financovania môže byť viacej. Môže to byť mix daní, môže to by napojenie na túto daň, o ktorej sa bavíme. Daň z príjmu fyzických osôb, môže to byť to, čo minule v relácií spomínal pán predseda Vyššieho územného celku, aby bola zafixovaná pevná časť zo všetkých príjmov ktoré by dostávali samosprávy v podstate priblížiť sa niekde k číslu 25% je dá sa povedať určitým snom. Ale my si uvedomujeme realitu a o tom práve bol ten dnešný snem. Keď sme sa bavili len o financovaní miest a obcí tak sme bavili aj o tom za akých okolností dokážeme pri tých súčasných kompetenciách originálnych, pretože sa jedná o originálne kompetencie, prenesené platí štát. Pi originálnych kompetenciách dokážeme zvládnuť v podstate tie úlohy miesta a obciach. Dostali sme sa na to číslo, ktoré hovorí teda miliarda 300 miliónov. Myslím si, že to je taký rozumný. Je to dočasné riešenie, pretože si uvedomujeme tú situáciu okolo nás. A my nechceme sú samosprávu samozrejme tlači na úkor niekoho, aby v iných oblastiach teda prostriedky neboli. Jednoducho sme toho názoru, že ker dnes dokážeme pri miliarde 200 miliónov existovať, tak aj pri tom, že máme viacej kompetencií, že tam pôjde inflácia, že sa tam urobia nejaké opatrenia. Ja ich t môžem menovať. Je tu niektoré opatrenia v sociálnej oblasti, je to žiadosť aby mestá a obce neplatili za rok 2011 daň z príjmu minimálne z prenájmu svojho majetku, pretože považujeme to za dosť nespravodlivé. Pretože neplatia štátne organizácie napríklad v našich mestách. Čiže hľadáme tam rôzne riešenia ako sa dopracovať k tej sume, ako zafixovať určitú pevnú čiastku, aby sme si mohli pre budúci rok postaviť rozpočty. Takže to je to podstatné čo potrebujeme. A pokiaľ sa týka tej dlhovej brzdy, ja považujem dlhovú brzdu za určenie nového vzťahu medzi štátom a samosprávou. Pretože to sa mi zdá také reálne, že pokiaľ sa dohodneme na kompetenciách, dohodneme sa na tom koľko tej kompetencie budú stáť prostriedkov a to bolo uznesenie vlády zo 6.apríla, že toto sa nejakým spôsobom urobí,...

Moderátor: To znamená, že naplní sa tá služba...

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS:  Tá služba ktorú samosprávy vlastne robia a toto sa určitým spôsobom zafixuje, tak ja potom nevidím problém aby sme sa hlásili ak dlhovej brzde, pretože nebude dôvod, aby sa malé obce zadlžovali, pokiaľ budú mať na tieto kompetencie proste prostriedky.

Moderátor: Zaznieva tu opäť pán Tvaroška, to čo počúvame, koniec koncov v dnešnej dobe stále stabilita, niečo čo máme isté. Niečo čo máme fixné. Viete si predstaviť že by sa teda nie tie rieky, ale to jazero ako hovorí pán Belica, delilo presným percentuálnym pomerom? To znamená, že vlastne štátny rozpočet by sa robil na základe percent jasne daných školstvo koľko má dostať, samospráva koľko má dostať, koľko zdravotníctvo, obrana tak ďalej. Je to riešenie určité?

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR:  Ak vy mi garantujete koľko peňazí zaplatí do štátneho rozpočtu. Samozrejme toto sú teoretické modely, ktoré sú v realite nepoužiteľné. Žiadna iná krajina na svete to nemá. To sa nedá. Pretože ten vývoj ekonomiky je veľmi rozdielny. Raz sa ekonomike darí, raz ako v roku 2007, 2008 keď bol boom keď do samosprávy chodil veľký balík peňazí. Bola úplne iná situácia ako potom v roku 2009, 2010. To čo je podstatné, aby sme teraz využili najbližšie dva týždne, aby sme tú dohodu uzavreli. Mám pocit že k nej smerujeme, že vieme asi kde sú priority samosprávy. Viem že veľmi jasne. Samosprávy viem že vedia kde sú priority ministerstva financií, vlády. A mám pocit, že sa blížime a verím, že počas tých najbližších troch týždňov k tej dohode postupne dospejeme.

Moderátor: Ale je tu kompromis. Rátali ste s väčším balíkom peňazí, ktorý by sa takýmto spôsobom preskúpil v rámci štátneho rozpočtu. Budete aj za tejto dohody schopní zostaviť zmysluplný štátny rozpočet taký? Spomínali ste aj budúcu vládu, ktorá by vlastne mala naskočiť a ktorá by mala tento proces potom zachovať.

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Kľúčové dnes pre Slovensko nie je pojem otvorene zostaviť rozpočet ktorý bude fungovať dva alebo tri mesiace na začiatku roku. Kľúčové v tejto situácií pre Slovensko aby sme boli dôveryhodnou krajinou. A na to treba podľa mňa tri kľúčové veci. V prvom rade dodržať tohtoročné hospodárenie. A ja som veľmi rád, že zatiaľ to hospodárenie verejných financií v tomto roku ide podľa plánu. To je veľmi dôležité. Potom je veľmi dôležité schváliť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Aby investori aby svetové inštitúcie jasne vedeli, že bez ohľadu na to, aká vláda bude teraz o mesiac, o tri mesiace o 4 roky Slovensko malo jasne zafixovanú dlhovú brzdu, a bolo zrejmé že kde sa ten dlh na Slovensku bude pohybovať. To je veľmi dôležité. A potom tretia dôležitá vec aby deficit v roku 2013 bol pod tromi percentami HDP. Lebo to je ten kľúčový cieľ ku ktorému sa obidve vlády, myslím že aj tá predchádzajúca naša predchodkyňa aj súčasná vláda zaviazala. Takže toto sú tie tri kľúčové body, ktoré považujeme v súčasnej situácií kedy už nemáme mandát na to aby sme robili naozaj rozpočet na celý rok 2012, aby sa naplnili. Toto sú tri kľúčové body.

Moderátor: Pán predseda ako sa zatiaľ vyvíja financovanie, a vôbec financie samospráv? Dá sa očakávať, že už v tomto roku naozaj bude vyrovnanejšie. Pamätáme si práve aj tie predošlé roky, na jednej strane áno samosprávam ubudli peniaze práve z príjmu z dane fyzických osôb pretože sa zvýšila odpočítateľná položka. Ale na druhej strane bolo treba dofinancovávať samosprávy myslím 100 miliónmi korún. Takže to boli pomerne vysoké čiastky. Ako sa vyvíja tento rok financovanie? Je to už lepšie?

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Odpočítateľné boli v podstate v tom momente určitým spôsobom dar pre riešenie financovania v čase krízy. Bola to súčasť memoranda pokiaľ sa pamätáme. Ja predpokladám, že každý zodpovedný hospodár, každé mesto obec, snaží sa skutočne využiť tie možnosti, ktoré tento rok ten rozpočet poskytuje. Chceme ešte nadviazať na to, čo povedal pán štátny tajomník...

Moderátor: Takže nebudú dlhy zo samospráv?

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Ja verím tomu že veľké dlhy teda nenastanú, aj keď ja sa neviem zaručiť skutočne za každé mesto, obec. A viem aj o situácií keď mnohé mestá a mnohé obce majú vážne problémy s financovaním svojich potrieb. Ono to v podstate vzniklo tým, že v roku 2007, 2008 bol skutočne dobrý vývoj daní z príjmov fyzický osôb. My sme dostávali aj kompetencie. A zdôvodnenie na riešenie tých kompetencií bolo asi také, však globálne majú mestá a obce viacej príjmov, to znamená môžu tie kompetencie zafinancovať. Teraz samozrejme keď sme sa dostali do obdobia 2009, 2010, 2011 keď skutočne cítiť dopady tej krízy a výber z daní z príjmov fyzických osôb nie je taký vysoký ako v tých predchádzajúcich rokoch ale kompetencie máme, to znamená že tam vzniká ten zásadný rozpor. A preto chcem aby sme nanovo teda nacenili tie kompetencie a povedali si úplne jasne aby sme nemali takéto stresujúce situácie a nemuseli zvolávať mimoriadne snemy. Pretože to nikoho neteší. My skutočne chceme slušne rokovať, chceme sa dohodnúť. Myslím si, že aj tie dnešné rokovanie aj napriek niektorým ostrým názorom ktoré tam padali a hovorím nechcem všetky veci tam menovať ale naši kolegovia z miest a obcí majú svoje predstavy o riešení takýchto situácií. My ich rešpektujeme ale samozrejme zvíťazila potom určitým spôsobom ten kompromis a 100%tná podpora bola tomu, že mix daní nie. A riešiť to povedzme takýmito dohodami o ktorých sa tu dnes večer bavíme.

Moderátor: Verím tomu, že aj naša diskusia prispeje trošku k tej dohode.

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Možno len trošku konkrétne odpovedať na tú vašu otázku. Samosprávy mali vážne problémy vo financovaní v roku 2009, 2010. To boli tie problémy tie veľké prepady medziročné kedy mali naozaj nedostatok peňazí. Za prechádzajúcej vlády. V tomto roku budú mať medziročný nárast oproti roku 2010 rádovo 19, 20%. V tomto roku samozrejme tých peňazí bude oveľa viacej. Ten náš návrh znamenal, že tohto ročný nárast by bol zachovaný a v roku 2012 dodatočné tri percentá. Takže ťažko hovoriť o nejakom veľkom ohrození samospráv v súčasnosti. To ohrozenie samospráv bolo v roku 2009, 2010, kedy tam tie veľké výpadky boli.

Moderátor: Výhrady mali najmä starostovia menších obcí, ktorí aj tu na našej pôde prerátavali koľko zhruba peňazí by mali menej z ich pohľadu. Páni veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízia TA3. Uvidíme nakoniec či ten kompromis, ktorý sme naznačili sa naozaj zrealizuje. Príjemný večer.

Vladimír Tvaroška (SDKÚ-DS), štátny tajomník MF SR: Ďakujem pekne.

Jozef Dvonč (Smer-SD), predseda ZMOS: Príjemný večer.

Médium: TA3/Téma dňa

Redaktor: Peter Bielik

Financovanie samospráv

(24. októbra 2011) ZMOS opäť povedalo kategorické nie daňovému mixu. Samosprávy tvrdia, že po novom by tam budúci rok dostali o 240 mil. eur menej ako pôvodne počítali. Medzi ministerstvom financií a zástupcami samosprávy sa však možno črtá dohoda.

Redaktor: Mimoriadny snem ZMOSu daňový mix jedno myseľne odmietol. Ministerstvu financií samosprávy navrhujú kompromis. Na budúci rok mestá a obce vedia ušetriť 122 mil. eur za podmienky, že systém ich financovania sa nebude meniť, o kompromise už šéf ZMOSu Jozef Dvonč rokoval aj s ministrom financií.

Jozef Dvonč: Sme si nemohli potriasť rukou nad stolom, že sme dohodnutí, pretože nás jednak čakal mimoriadny snem a pán minister zase potreboval určitý čas na to aby to mohol prerokovať s koaličnými partnermi. A ja musím skutočne povedať, že verím v dohodu.

Martin Jaroš, hovorca MF SR: Rokovania musia pokračovať, samozrejme, že je snaha nájsť nejaký kompromis, ale všetko záleží naozaj od politickej vôle.

Redaktor: A príde k definitívnej dohode, jediná možnosť ako zastaviť zákon o daňovom mixe je II. čítanie, ktoré bude v parlamente o niekoľko týždňov. Buď koaliční poslanci zahlasujú proti vládou schválenému zákonu alebo ho minister financií stiahne.

Filip Minich, STV

Moderátor: No a v štúdiu už vítam predsedu združenia miest a obcí Slovenska, Jozefa Dvonča, dobrý večer. A štátneho tajomníka MF Vladimíra Tvarošku, pekný večer, vitajte. Takže pán Dvonč naozaj videli sme na úvod, ZMOS dnes zvolal prvý krát v histórii mimoriadny snem, takže je ten daňový mix naozaj pre vás taký likvidačný, keďže naozaj na jednej strane síce prídete o 240 mil. eur ale na druhej strane, dostanete viac ako 3% oproti tomuto dnešnému stavu. Takže prečo je to podľa vás také likvidačné?

Jozef Dvonč, ZMOS: Musíme tú otázku trošku rozmeniť na drobné, v prvom rade mestá a obce nedostanú menej o 240 mil., to je celá samospráva včítane územnej. A druhé čo chcem k tomuto poovedať, je otázka principiálna. V 2005, fiškálnou decentralizáciou boli určené pravidlá financovania originálnych komptencií alebo originálnych pôsobností miest a obcí. A my sme túto zmenu v podstate nechceli v súčasnom období, takto sa zhodla rada, takto sa zhodlo aj, teda takto sa zhodol aj dnešný mimoriadny snem.

Moderátor: Ale jednoducho situácia sa odvtedy zmenila a zrejme šetriť by mali všetky zložky verejnej správy, takže s tým zrejme súhlasíte.

Jozef Dvonč, ZMOS: K tomu sa v závere dostaneme, že my neodmietame aby samosprávy miest a obcí sa zodpovedne správali a nejakým spôsobom sa nepodieľali na konsolidácii verejných financií, toto otvorene hovoríme. Treba tam povedať asi takú vec, že prognóza vývoja dane z príjmu fyzických osôb pre budúci rok bola asi, alebo bola za tej situácie, ktorú dnes poznáme, posledná daňová prognóza, zhruba vo výške 1,422 mld. eur, kdežto pri daňovom mixe a plus 3% to vychádza možno no 1,226, čiže ten rozdiel tam je zhruba 200 mil.

Moderátor: Dobre, ale tie 3% teda budú naviac oproti tomu aký je ten dnešný stav, ja viem, že pôvodne to malo byť 18% keby sa išlo podľa toho starého systému.

Jozef Dvonč, ZMOS: My veríme, že nebude daňový mix, lebo to bol záver snemu a budeme robiť všetko preto aby sme presvedčili a dohodli sa s ministerstvom financií a možno aj s politickými stranami,ktoré sú v parlamente, pretože sme predbežne rokovali s týmito stranami. Veríme, že daňový mix neprejde. Potom sa už dá hovoriť o peniazoch a možno aj ďalších veciach, ktoré by k tomu kompromisu mohli priviesť.

Moderátor: Opačný pohľad teda naozaj pán Dvonč, prečo teda MF chce zaviesť na miesto tej jednej dane, tzv. tento daňový mix. V čom to vy považujete za dobré?

Vladimír Tvaroška, MF SR: My to považujeme za spravodlivejšie, pretože v súčasnosti sa príjmy samospráv odvíjajú iba od jednej dane a príjmy štátu a rozpočtu od viacerých daní, daňový mix vlastne znamená, že príjmy samospráv aj štátneho rozpočtu by sa do budúcnosti, v budúcom roku, nasledujúcom, vyvíjali rovnako. Čiže keď je štátny rozpočet na tom dobre, rovnakým tempom by rástli aj príjmy samospráv. Naopak, ak by mal štátny rozpočet problémy, rovnakým tempom, rovnakú mieru problémov by pociťovali aj samosprávy. Zdá sa nám to spravodlivé, férové, zdá sa nám to dobré, správne riešenie a musím povedať, že viacerí predstavitelia samospráv v minulosti takýto systém presadzovali.

Moderátor: Dobre ale nemôže sa stať to, čím argumentovali aj mestá a obce a samotný ZMOS, naozaj, že niektoré obce môžu prísť o určitý spôsob o určitý obnos peňazí, s ktorými už počítali a môže to prineisť ich kolaps. Keďže naozaj počítali s nejakým väčším množstvom peňazí, ktoré by možno dostali budúci rok.

Vladimír Tvaroška, MF SR: Toto je pravdepodobne nedorozumenie alebo možno nejaká emócia, pretože ja chápem, že každá zmena je s nejakou emóciou vždy spojená. Poďme naspäť k faktom. Fakty ste popísali aj vy a tie hovoria, že podľa návrhu MF a podľa návrhu vlády, by každá jedna obec, každá samospráva, každý VÚC, mal v budúcom roku o 3% viac ako v tomto roku. Je v tomto roku nejaký kolaps, hrozí niekde v samospráve, že by bol nejaký vážny problém? V budúcom roku by tie samosprávy mali ešte o 3% viac. Toto je návrh vlády a ten sa nám zdá v súčasných ťažkých časoch korektný. Samosprávy hovoria, ja sa im nečudujem, ja by som tiež pýtal viacej peňazí, nám nestačí plus 3%, my chceme plus 10%. A o tomto diskutujeme a budeme rokovať, zatiaľ tie rokovania sú dlhé, sú komplikované. Samozrejme ide o veľa peňazí. Ale máme ešte niekoľko týždňov pred sebou a ja verím, že tie týždne využijeme na to, aby sme tú komplexnú dohodu nakoniec uzavreli.

Moderátor: Pán Dvonč, teda čo vám naozaj na tomto novom systéme prekáža ako by to ohrozilo chod obcí a miesť, povedzme teda polopatisticky, pre ľudí čo by to znamenalo, ja neviem, zatvorili by sa školy, nesvietilo by osvetlenie, čo to môže znamenať?

Jozef Dvonč, ZMOS: Ja musím povedať, že financovanie v roku 2011 je určite lepšie ako bolo financovanie v roku 2010, z toho vychádzame. Ale boli predtým roky krízy, kde skutočne sme vyčerpali v mestách a obciach dá sa povedať všetky rezervy. To znamená, že v súčasnosti popri tom, že nechceme zmeniť tento systém, dbáme aj na určitý objem prostriedkov, ktoré potrebujeme jednoducho na to, aby sme pre občana zabezpečili základné služby.

Moderátor: Čo to bude znamenať, teda nebudete mať, čo sa týka originálnych kompetencií.

Jozef Dvonč, ZMOS: V originálnych kompetenciách miest a obcí a to je otázka školstva, možno aj pred primárneho, to je otázka niektorých druhov sociálnych služieb, to je otázka ja neviem svietenia, verejného osvetlenia, otázka komunikácií, otázka ďalších vecí, kde sme prebrali samozrejme určité modernizačné dlhy, v časoch keď tá daň z príjmov fyzických osôb sa vyvíjala veľmi dobre, tak sa to dalo z tohto sanovať. Dnes sme skutočne.

Moderátor: Ale tá daň sa môže vyvíjať aj horšie, z príjmu fyzických osôb, čo sa samozrejme je trošku labilnejšia ako oproti tým ostaným daniam, napríklad v tom daňovom mixe.

Jozef Dvonč, ZMOS: Áno, ja to verím, že aj takáto situácia môže nastať ale máme v podstate urobený prehľad ako sa vyvíjala daň z príjmov FO a ostatné dane a najstabilnejšou daňou je daň z príjmu FO. To znamená, že my to berieme ako samosprávnu daň, pretože takto to bolo určené, 70,3% pre mestá a obce, 23,5% pre VÚC a 6,2% z tejto dane zostávalo štátu. K tejto dani príde ešte miestne dane a na to v podstate na základe daňových prognóz sa veľmi dobre dali sanovať rozpočty pre najbližšie tri roky, my hovoríme, že potrebujeme zastabilizovať aj programové rozpočty, nie len rozpočet na najbližší rok. Preto teraz prichádzame s tým, že máme síce záujem na ozdravení verejných financií, nechceme.

Moderátor: Dostaneme sa aj k tomu vášmu návrhu ale necháme ešte, hneď sa dostaneme aj k tomu vášmu dnešnému návrhu ale pán Tvaroška, naozaj. Chápete samozrejme pohnútky ZMOSu.

Vladimír Tvaroška, MF SR: Je to celkom prirodzené a chápem, že samozrejme požadujú viacej peňazí. Tak ako požaduje viace peňazí každý minster.

Moderátor: Tak ako sa boja, že nebudú mať peniaze na výkon svojich funkcií.

Vladimír Tvaroška, MF SR: Potom prídem k tomu. Chápem, že každý minister bojuje za viacej peňazí, každá rozpočtová organizácia bojuje za viacej peňazí, chápem a rozumiem, že aj VÚC, mestá a obce bojujú za viacej peňazí. Poďme ale k faktom. A tie fakty sú jednoduché. V tomto roku sa zatvárajú školy? Nezatvárajú, v tomto roku sa nesvieti niekde? Svieti sa. Prečo by sa budúci rok, keď naša ponuka je plus 3% takéto veci mali diať. Takže ja hovorím úplne jasne. Žiadny katastrofický scenár v hospodárení samospráv nehrozí ani pri vládnom návrhu. Druhou vetou hovorím, že chápem, že obciam nestačí im 3%, že mali by radi 10%. A tu rokujeme. A o tomto teraz diskutujeme, čo je ten primeraný podiel nárastu. Pretože musíme si uvedomiť, že potrebujeme ozdraviť verejné financie, nie my dnes, ale aj súčasná vláda, aj budúca vláda, ktorá vzíde z marcových volieb, bude musieť ozdravovať verejné financie.

Moderátor: Možno bude chcieť celý systém meniť, samozrejme aj k tomu sa dostaneme. Ale poďme ešte na ten návrh, ktorý ste aj vy dnes predstavili pán Dvonč, na vašej tlačovej besede, keďže naozaj tento systém mixu daní sa vám nepozdáva, kde ste teda naozaj ochotní obetovať, kde sú samosprávy ešte ochotné obetovať.

Jozef Dvonč, ZMOS: Ja by som to možno videl tak, že toje otázka dohody. My sme jednoznačne povedali, že určite a to pri viacerých rokovaniach, ktoré sme spolu mali, že určite nebudeme chcieť celý ten objem, pretože chápeme potrebu sanovania verejných financií. Bavili sme sa o tom, že určitá hranica je 1,3 mld. euro, z toho časť, z toho časť samozrejme zafixovaná finančná čiastka, pre rok 2012.

Moderátor: Pri tom systéme, ktorý by bol ako dnes, čiže pri tej dani. Aby bolo jasné.

Jozef Dvonč, ZMOS: Pri tej dani FO. Jednoducho nám ide o to, že by sa znížilo percento , tých 70,3, po prepočítaní by sa znížilo na tú čiastku, ktorá by nám, ja presne teraz neviem to percento, pretože neviem tú prognózu daní, to sa bude podľa toho počítať, ale v každom prípade, pre nás je dôležitá aby bola tam zafixovaná určitá čiastka, povedzme v peniazoch 1,260 mil. alebo 265 mil. eur. A pre mestá a obce a zbytok do tej 1,3 mld. by mali byť opatrenia o ktorých rokujeme. A tam je napríklad otázka zníženia alebo zabezpečenia sociálnych služieb, tam sú DPS, tam je otázka nezdanenia prenájmu majetkov, čo je dosť dôležité pre nás, pretože požiadavka dnes aj na mimoriadnom sneme bola aj prenájom aj predaj. Ale v podstate chápeme to, že asi všetko, asi všetky naše požiadavky nebude možné.

Moderátor: Tu myslím by ste dokázali aj vy trošku pritlačiť a priškrtiť, nechajme zareagovať pána aby sme sa dostali aj ďalej.

Jozef Dvonč, ZMOS: Jednu vec by som chcel ešte, chceme dôjsť k tomu, aby sme na podklade tohto nejakého kompromisného návrhu vyriešili dočasne situáciu vo financovaní, samozrejme, že MF môže mať na to iný názor a oni tiež majú určité podmienky.

Moderátor: Opýtam sa zástupcu, pána Tvarošku, takže je takýto kompromis prijateľný pre MF. Tu sa vlastne potláča ten daňový mix.

Vladimír Tvaroška, MF SR: Čo je pre nás podstatné je, že tie rokovania sú síce emotívne a občas napäté ale korektné, prebehlo už viacero mesiacov a dnes celkom presne vieme čo chcú samosprávy a samosprávy celkom presne vedia, čo chceme my. My vieme prísť s nejakým kompromisom, v témach, ktoré naznačil pán predseda. Pre nás je v dnešnej situácii veľmi dôležité aby Slovensko zostalo dôveryhodnou krajinou. Vieme možno hovoriť o tom, že ustúpime v niektorých veciach, pre budúci rok, veľmi dôležité je aby Slovensko prijalo a špeciálne v tejto situácii, keď nás čakajú predčasné parlamentné voľby, aby sa na Slovensku prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tzv. dlhová brzda.

Moderátor: Ten by sa mal prijať.

Vladimír Tvaroška, MF SR: Súčasťou tejto dlhovej brzdy samozrejme musia byť aj ustanovenia o samosprávach. Je veľmi dôležité aby sme sa dohodli na konkrétnych textoch týchto ustanoveni, tak aby potom, podľa možností všetkými 150 poslancami v NR bol tento zákon schválený. To bude naozaj signál do budúcnosti, signál pre investorov, signál pre medzinárodné inštitúcie, že Slovensko je dlhodobo dôveryhodnou krajinou.

Moderátor: Dobre.

Vladimír Tvaroška, MF SR: A toto je presne to podstatné a verím, že tu dohodneme sa nielen o mixe daní a objeme peňazí na budúci rok ale aj o konkrétnej podobe dlhovej brzdy a takýto balík dokáže zabezpečiť férovú dohodu medzi štátom a samosprávami.

Moderátor: Posledná odpoveď pána Dvonča. Je to reálne, je takýto kompromis reálny, ak vás môžem poprosiť stručne.

Jozef Dvonč, ZMOS: Samozrejme, že podľa mňa toto je reálne aj na túto tému sme sa bavili, my potrebujeme jasne kvanitifikovať kompetencie a na to napočítať prostriedky a považujeme dlhovú brzdu alebo tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti ako mimoriadny príspevok k tomu aby nastal nový vzťah medzi štátom a samosprávou, čiže ja predpokladám, že na tomto sa dohodneme.

Moderátor: Páni, ďakujem za vaše aktuálne názory, pekný večer a dovidenia.

Médium: STV/Správy a komentáre

Redaktor: Marta Jančkárová

Mestá a obce navrhli finančný kompromis

Zdroj: SME, Strana: 7, Autor: Marianna Onuferová, Dátum: 25.10.2011

(25. októbra 2011) Mestá a obce nechcú daňový mix. Na včerajšom mimoriadnom sneme svojho združenia však prijali kompromis, že budú predsa len akceptovať menej peňazí, ako by im priniesol súčasný model financovania. Tvrdia, že im záleží na ozdravení verejných financií a chcú aj dlhovú brzdu.

Čo chce samospráva

Terajší vzorec vychádza z toho, že sa medzi mestá a obce prerozdelí 94 percent dane z príjmov fyzických osôb, ktorú štát vyberie. Ak by sa nič nezmenilo, dostali by zhruba 1,42 miliardy eur. Príjmy by sa im tak medziročne zvýšili asi o 18 percent. Tento prepočet však vychádza ešte z toho, že naša ekonomika porastie v budúcom roku o 3,4 percenta.
Daňový mix je nastavený tak, že by sa mestám a obciam od roku 2012 vyčlenilo 13,07 percenta z toho, čo štát vyberie na dani z príjmov, DPH a spotrebných daniach. Samospráve by sa tak prerozdelilo asi 1,2 miliardy eur, čo je o tri percentá viac ako v tomto roku. Daňový mix už prešiel prvým čítaním v parlamente. Mestá a obce chcú zostať pri terajšom modeli, pýtajú si však menej, a to 1,3 miliardy. Argument o stabilnejších príjmoch pri daňovom mixe odmietajú. Podľa šéfa združenia miest a obcí Jozefa Dvonča je daň z príjmov fyzických osôb najstabilnejším príjmom. DPH a spotrebné dane navyše podliehajú politickým zásahom.

Pripúšťajú kompromis

V rokoch 2009 a 2010, teda v čase krízy, mala podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho najmenší prepad DPH a spotrebné dane, najväčší daň z príjmov právnických osôb. „Daňový mix je určite stabilnejší. Otázka je, ako sa nastaví,“ tvrdí. Navrhnutý model je podľa neho aj menším rizikom pre verejné financie.

Dvonč pripustil debatu o nastavení limitov. „Otázka je, či v čase, keď sa ekonomike darí, máme skutočne dostať všetky príjmy, alebo to bude zafixované smerom hore aj dole,“ povedal.
Na daňovom mixe už striktne po páde vlády netrvá ani ministerstvo financií. „Je snaha nájsť kompromis,“ povedal hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Ten si vedia predstaviť aj poslanci. „Som posledným z tých, ktorí si myslia, že financovanie samospráv je nemeniteľné. Chce to len diskusiu,“ povedal poslanec Smeru Peter Kažimír.

Médium: SME

Redaktor: Marianna Onuferová

Vláda pred voľbami ustupuje obciam

(25. októbra 2011) Pred blížiacimi sa voľbami vláda pri plánovaných škrtoch ustupuje nespokojným samosprávam. Mestá a obce by tak v budúcom roku mali šetriť menej. K tohtoročnej očakávanej sume 1,18 miliardy eur si mestá napokon prilepšia asi o 150 miliónov. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) pritom tvrdil, že je ochotný mestám pridať len 35 miliónov eur, aby sa nezvyšoval defi cit rozpočtu. Nemal by sa zaviesť ani pôvodne zamýšľaný daňový mix, teda nový spôsob financovania samospráv.

V súčasnosti sa však medzi politikmi a samosprávami črtá miernejšia forma šetrenia. „Viaceré parlamentné strany sú naklonené tomu, aby mix daní nebol schválený v Národnej rade,“ povedal na včerajšom mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí jeho predseda Jozef Dvonč. Dohodu so samosprávami denníku Pravda potvrdili zdroje blízke koalícii.
Krátko po páde vlády sa medzi politikmi objavovali názory, že daňový mix by pre veľký odpor samospráv nebolo dobré prijímať práve pred voľbami. S primátormi v súčasnosti diskutuje aj rezort financií. „So zástupcami miest a obcí v súčasnosti ministerstvo financií rokuje a pokúšame sa nájsť dobré riešenie,“ povedal Martin Jaroš, hovorca ministerstva. Aj naďalej tak budú zrejme samosprávy dostávať podiel z dane z príjmu fyzických osôb miesto časti zo všetkých vyzbieraných daní. V praxi by totiž podľa navrhovaného spôsobu dostali o tri percentá viac miesto 18 percent, ktoré im zabezpečoval starý systém. Po dohode by mali byť financované po starom s tým, že by z dane z príjmu dostali menšiu sumu ako v minulosti.
Ak by však napriek predbežným dohodám prešiel navrhovaný mix, mohlo by to podľa ich zástupcov ohroziť základné funkcie miest a obcí. „Všetko, čo samospráva robí na vlastnú zodpovednosť voči obyvateľom, počnúc čistením ulíc, verejným osvetlením, kompetenciami v materských školách, školských kluboch až po sociálne služby by mohlo byť ohrozené,“ povedal podpredseda združenia Jozef Turčány. Podľa niektorých koaličných poslancov však bol mix daní dobrým riešením. „Určite by si tento zákon zaslúžil dlhšiu debatu dosahov, čo by však bolo možné aj po jeho schválení. Jeho základná myšlienka je však dobrá a parametre sú nastavené tak, aby šetrili aj samosprávy,“ konštatoval Anton Marcinčin, poslanec KDH.
Otázka v súčasnosti pri neistom vývoji podľa Ivana Švejnu, podpredsedu Bugárovho Mostu, však už neznie, či bude, alebo nebude mix daní, ale aké bude celkové šetrenie samospráv. „Snažíme sa hľadať kompromis, pri ktorom by mala mať priestor každá strana. Na druhej strane si treba uvedomiť, že na znižovaní defi citov sa počas krízy musia podieľať všetci,“ spresnil Švejna. Samosprávy sa však bránia, že ich výdavky v minulosti rástli výrazne pomalšie ako výdavky štátu, teda že šetrili už v minulosti. Okrem toho podľa ich zástupcov výrazný prepad počas krízy bol spôsobený aj zvýšením odpočítateľnej položky, jedným z protikrízových opatrení bývalej Ficovej vlády a štát tak vybral od ľudí menej. Pocítili to aj samosprávy, ktorým sa tak príjmy prepadli.

Médium: Pravda
Redaktor: Marcela Šimková

 

Spracoval:

PhDr. Michal Kaliňák
hovorca ZMOS